Poslepiačky som si našla oblečenie, topánky a vzala tašku. Na plecia som si hodila batoh a s mamou, Jakeom a dedkom sme sa pobrali čakať do vchodu dole. Pred vchodom už stál Nicholas. Pustili sme ho dnu. Bolo 2:13. Ozval sa zvuk motora a čiasi päsť zaklopala na dvere zvonka. Otvorila som, myslela som, že je to Viktor. Zle, bola to Meg.
,,Prepáčte, že meškám, Bruce zaspal." povedala ako sa trepala dnu s obyčajnou kabelkou. Nadvihla som obočie. Vtom vošiel Bruce. Bol od hlavy až po päty - prisahám, že si nevymýšlam - ovešaný taškami. Za nimi vošiel Viktor. Hodila som sa mu okolo krku.
,,Už som si myslela, že neprídeš." zašepkala som. Zasmial sa.
,,A nechať ťa čakať princezná? V žiadnom prípade." povedal mi aby ma upokojil. Zazubil sa na mňa, vzal mi tašku a vyšiel von z vchodu. Vonku stálo obrovské čierne auto ktoré som videla len vo filmoch. Limuzína. Viktor spolu s Bruceom naložili naše tašky, potom svoje, zakývali sme si s rodinou a zmizli v útrobách auta. Pohlo sa. Bol tam L-kový gauč, minichladnička, rádio a malinký televízor. Bola som unavená na hocijaký rozhovor, a tak som sa tvárila, že spím. Nakoniec som zaspala.
++++++
Zobudila som sa. Na mobile som si pozrela čas. 6:27. Pustila som si pesničky. Bruce sa zobudil.
,,Koľko je hodín?"
,,6:27." odpovedala som mu. Prikývol a ľahol si znovu spať. Po asi polhodinke sa zobudil Viktor. Usmiala som sa naňho a oprela sa hlavou o jeho plece. On si dal hlavu na moju a rozprávali sme sa.
++++++
Večer okolo ôsmej sme, s meškaním, zastavili na príjazdovej ceste od kráľovstva. Doslova. Bolo to niečo obrie. Boli to minimálne dve stavby prepojené zasklenným prechodom z domu do domu. Môj otec nás čakal na dokonale zastrihnutom trávniku čerstvej zelenej farby. Viktor, Nicholas a Bruce mu pomohli vybrať batožinu a odniesť do domu.
,,Fajn, takže chlapci, vy budete bývať v tomto dome," prstom ukázal na budovu vľavo,
,,a vy, Megan a Heaven v tomto pravom. Istota. Nicholas môžeš spať aj v pravom, kľudne. Žiadne pravidlá. Poďte prevedie Vás Lena, Noah alebo Lucas." povedal otec a vliezol do domu s mojou a Meganinou batožinou. Vošla som dnu. Stáli tam traja ľudia, očividne Lena a dvojičky - chlapci Noah a Lucas. Všetci sa slušne pozdravili. Moja sestra, ako vždy, sa rozbehla pri chlapcov a podľa jej oka si vybrala krajšieho. V tomto prípade, Noaha. Chudák Bruce. Lucas prišiel za Nicholasom a mne ostala Lena.
,,Môžeme?" spýtala sa ma s úsmevom. Prikývla som.
,,Potrebuješ pomôcť s batožinou..?"
,,Nevaeh. Ale môžeš ma volať Heaven." povedala som jej.
,,Lena." usmiala sa. Vošli sme do výťahu. S úžasom som si ho prezerala. V Mrakodrape sme mali výťah, ale starý, zošúchaný a železný. Tento bol nový, čistučký a mal sklenené steny. Tlačítka boli podsvietené modrým svetlom. Boli tu tri poschodia, neberúc do ohľadu prízemie.
,,Takže, pán Rodgers býva na prvom podlaží, tvoja sestra, podľa všetkého na druhom spolu s tebou, na treťom je štúdium. V ľavom dome bývajú chalani na prvom. Tí čo Vás sprevádzali na druhom a večera bude presne o pol hodinu. Prosím, v izbe máš zvonček. O pol hodinu zazvoň, prídem."
