NEVER GIVE UP!

" Vysnívané mesto "

Čaute volám sa Michael a mám 18 rokov . Tento vek je pre človeka niečo ako si užívať život , chodiť s partiami vonku a rôzne iné veci . Však som už plnoletý nech mi už dajú pokoj . Toto hovorieva väčšina ľudí v mojom veku . No u mňa je to úple naopak . Mám bývalého kamaráta , ktorý je v mojom veku a toto isté robieva aj on . Je to tomu asi dva týždne čo som ho videl pri podniku ako mal dorezané žily , jazvy po pichaní si heroínu a okolo neho same ohorky z cigariet . Toto je len čajový odvar čo sa stáva v našom meste . Bývam v malom meste v Nemecku . Naše mesto je poznačené hroznými vecami či už alkoholom , drogami , obchodovaním so zbraňami alebo s bielym mäsom čo už je ten horší prípad , s únosmi detí a ďalšie hrozné veci . Som asi jediný človek , ktorý to aspoň nejako rieši .
   Neraz mi išlo kôli tomuto mestu o život ba dokonca ma už aj postrelili . V ten deň kedy sa mi to stalo  neváhal som a začal som bojovať nech aspoň niečo sa tu v tomto meste deje a speje to k dobru . Začal som s tým keď mi bolo šestnásť a pol roka, v tom roku som prišiel o môjho najlepšieho kamaráta , ktorého uniesli a dali ho na orgány . Ešte doteraz sa s tým neviem zmieriť . Chcel som už s tým začať už dávno no nemal som takú odvahu aby som sa do takéhoto problému zapájal . Kôli tomuto mestu som prišiel aj o mojich rodičov , ktorých zastrelili pri prechádzke cestou do parku . Mal som trinásť rokov a vtedy som mal ísť do decáku ale zrazu sa ozvali moji starý rodičia , ktorých som nikdy nevidel . Verte mi či nie nemal som pri nich vôbec žiadne detstvo . Každý deň som musel chodievať pásť kravy a keď sa niečo stalo a nespravil som to ja ale niekto úplne cudzí dostal som takú bitku , že doteraz mám ešte jazvy na chrbte . No vráťme sa späť k príbehu . Keďže mám už osemnásť tak som sa mohol rozhodnúť čo bude so mnou ďalej , tak som sa rozhodol presťahovať sa späť do môjho rodného mesta a riešiť problémy , ktoré sú v tomto meste odjakživa . Kúpil som si byt , ktorý sa nachádza blízko mojej bývalej školy a detského ihriska . Je tu niekedy až podozrivé ticho až mi je z toho zle . Chodievam spávať medzi jedenástou až dvanástou v noci . Väčšinou pozerávam telku no keď tam nič nedávajú pozerám sa na mesto v noci . Je to niečo hrozné . Napríklad túto noc som videl bandu puberťákov ako idú po ulici v ruke majú cigarety a fľašu tvrdého alkoholu . No ako som sa tak pozeral na nich jeden z nich mal vo vrecku pištoľ a chcel sa už načiahnúť po ňu . Ihneď som išiel zahasiť svetlo aby ma nevideli , že ich špehujem . Ten , ktorý mal tú zbraň vo vrecku tak utiekol a schoval sa do kríkov . Všetci ho hľadli a on to využil a začal strieľať po nich . Jedno dievča zabil a ostatných ťažko zranil . Volal som políciu a záchranku . Pribehol som k ním a zistil som , že tá zastrelená je moja sesterka . Vtedy som sa rozreval a začal som postupne vyhľadávať toho malého fagana . Chodievam spávať okolo tretej ráno a vstávam o šiestej . Už mám také kruhy pod očami že vypadám ako keby som tam mal okuliare . Ale budem v tom pokračovať kôli Susan . Mal som ju veľmi rád a obetoval by som za ňu aj môj holý život .
  Dnes má Susan pohreb . Okrem mňa tam boli jej rodičia a jej malý brat Ed . Nebol tam už nikto ani dokonca jej najlepší kamaráti v úvodzovkách aspoň vie , že mala "super kamarátov " . Po pohrebe sme išli na kar . Samozrejme pozvali ma . Ihneď som sa najedol a išiel som domov . Vyhovoril som sa , že musím ísť ešte do práce , lebo potrebuje ma ešte šéf . Ospravedlnil som sa a išiel som domov . Samozrejme ihneď som si sadol za počítač a pátral som . Započul som hádku mojich susedov ale neriešil som to a dal som si sluchadlá . nejako ma už zobrala tá hudba a zaspal som . Zobudil som sa až ráno na to ako mi volalo nejaké cudzie číslo . Zodvihol som to a v tom sa ozval hrubý hlas ... Dávaj si pozor na to čo robíš , lebo to neprežiješ ... Zháčil som sa a išiel som do kuchyne si nabrať pohár studenej vody . Povedal som si , že mňa to nezaujíma a idem v tom pokračovať ďalej . Neskôr ďalší telefonát ale tentokrát to ihneď zložil . Povedal som si nejdem sa vzdávať kôli nejakému psychopatovi . Pokračoval som v mojej práci .

~Koniec prvej kapitoly~