NEVER GIVE UP!

Ďalšia obeť

Dnes som si išiel kúpiť do obchodu raňajky a ako je u mňa zvykom vždy si kúpim noviny , ktoré si prečítam pri raňajkách . Ako som išiel platiť tak za mnou stála pani Langberiová a rozprávala sa s mojou susedkou . Stále si neviem zapamätať jej priezvisko myslím , že to bude asi Brainberingonová nejak tak . Pri ich rozhovore som len započul , že či započula čo sa stalo tento týždeň . Pani Langberiová len pokrčila ramenom a išla platiť nákup . Po zaplatení som sa rozhodol pozastaviť pani Brainberingonovú , že som len tak započul o čom sa rozprávala s pani Langberiovou a ona mi len povedala či počula , že včera boli v našom meste predávať čerstvú zeleninu a ovocie . Pozrel som sa na ňu a prevrátil som očami . Poprial som jej ešte pekný deň a išiel som naspäť domov .
Pri raňajkách som si otvoril noviny a začal som čítať . Na druhej strane stálo : PRIŠLA O ŽIVOT PRI STRIEĽANÍ . Začal som čítať čo tam tentoraz napísali za blúdy . Ako som tak čítal pod mojim oknom zastalo čierne auto značky Audi s čiernými sklami . Nastúpila tam moja suseda , ktorá pred týždňom oslávila dvadsiate narodeniny . Započul som len ako jej matka sa rozprávala s pani Brainberingovou , že si našla nového zajačika . Zostal som zarazený a radšej som si už zatvoril okno na izbe aby nevznikli nejaké komplikácie . Ako som pozeral tak mladá Elisabeth asi nevie čo jej hrozí . Videl som len muža , ktorý ju tam vyčkával a trúbil ako zmyslov zbavený . Elisabeth si obliekla minisukňu , tielko a podprsenku , ktorú si asi vypchala ponožkami . Akonáhle nastúpila vyparili sa a už ich nebolo ani vidieť . Konečne som mal kľud a mohol som pokračovať v pátrani . Po dlhom čase sa mi zase ozvalo to neznáme číslo . Nevedel som či to mám zdvihnúť alebo nie . Ale urobil som veľkú chybu , že som to zdvihol . V tom telefóne sa ozval hrubý hlas a hovoril : JE NESKORO ...
Zložil som to a ignoroval som to .
V dome odvedľa bolo počuť čudné zvuky a tak som sa vybral na prechádzku , že si trochu zresetujem hlavu . Ako som išiel tak som stretol pána Fischera ako venčil psa a poprial mi úprimnú sústrasť . Chvíľu sme sa spolu rozprávali a potom sme sa rozlúčili . Pravdaže , že som išiel okolo domu kde boli tie čudné zvuky . Ako som išiel bližšie tak tým viac mi začalo búchať srdce , no moje svedomie mi to nedalo a išiel som ešte ďalej . Zo zákruty vybehla čierna dodávka a začala na mňa trúbiť . Zhačil som sa a utekal som ako sa len dalo . No nestačilo to . Dostali ma no našťastie vyšla na balkón pani Fischerová a začala po nich vrešťať až tak , že pán Fußer , ktorý ledva počuje tak ju až on počul a začal pomaly bežať no našťastie mal pri sebe mobil tak zavolal na políciu no predtým to ešte odfotil . Tí , ktorí ma chytili ma nakoniec pustili a odhodili na zem . Spoznávaciu značku nemali tak som si ich nemal ako zapamätať , lebo mali na sebe kukly . Rozutekal som sa domov a nalial som si do seba asi päť poldecákov tvrdého alkoholu . Vypil som to na ex . Stále som sa pozeral za seba , lebo som mal pocit , že ma stále niekto pozoruje . Akonáhle som sa spamätal tak som zobral tú najlepšiu bonboniéru a moju desať ročnú whiskey a zaniesol som to pani Fischerovej a pánovi Fußerovi . Oni taktiež boli z toho všetkého v šoku no ja som bol asi vo väčšom . Nechcel som im to rozprávať čo sa mi stále deje aby sa ešte im niečo nestalo . Bol som u nich asi pol hodinu preto tak málo , lebo som si potreboval dať teplú sprchu a vyspať sa po dlhom čase .
Navrhli mi aby som spal u nich no nechcel som aby nebolo zle , tak som išiel radšej domov . Akonáhle som prišiel domov tak som sa pozamikal, že dokonca aj moje okenice čo mám na oknách tak som ich po prvýkrát zatvoril a pozhasíňal som v celom byte . Po sprche som išiel si ľahnúť do postele a nastavil som si budík na šiestu . Celú noc som nemohol zaspať a tak som si zapol televízor . Pozeral som ho asi polhodinu a zaspal som akokeby ma zabili . Spal som do siedmej , lebo som nepočul budík bol som tak vytočený , že som myslel , že skolabujem . Ako je mojim zvykom tak každý deň si kupujem noviny, lebo chcem vedieť čo je nové . Dnes tam nič také zaujímave nebolo iba , že sme prehrali vo futbale a aké bude dnes počasie nič nové pod slnkom. Po prečítaní som išiel na prechádzku s kamarátom zo základky s Danielom . Boli sme v parku a potom sme si išli dať horúcu čokoládu a koláčik ku tomu . Daniel mi začal hovoriť , že jeho priateľka sa dlho neozvala a má o ňu strach . Mne to nešlo do hlavy , lebo keď som išiel po Daniela tak ma zastavila pani Kleinová a hovorila mi , že jej dcéra sa vôbec neozýva a je to už tak podozrivé , že nevie už čo má robiť . Keď mi toto povedal Daniel tak som sa zamyslel a spýtal som sa ho , že ako sa volá jeho priateľka . On mi na to slušne odpovedal " Elisabeth Kleinová " vtedy do mňa akoby udrel blesk a začal som lapať po dychu . Daniel ma len upokojoval a pýtal sa ma neustále , že čo sa mi deje . No ja som to neriešil iba som mu povedal , že to nech si nevšíma mne sa to deje často . Po ceste domov som stretol pani Kleinovú ako uteká s revom ku mne . Nechápal som a tak som sa tiež rozbehol ku nej a spýtal som sa jej čo sa stalo. Ona mala strašné záchvaty a dookola hovorila " nemala som ju tam púšťať . " Túto jednu vetu povedala asi šesť razy . " Zabili ju chápete,zabili !" Išli sme spolu domov a tam mi to všetko povedala .

~Koniec druhej kapitoly~