NEVER GIVE UP!

Vysvetlenie pani Kleinovej

Pani Kleinová ma pozvala na návštevu . Hmmm majú to tu celkom útulné . Len som dal päty do vnútra ich bytu a pýtala sa ma , že či si nedám s ňou šálku teplého čaju . Samozrejme kto by si nedal , ponúklami aj niečo malého k zahryznutiu . V obývacej miestnosti mala krásny gauč z bieleho semišu , vedľa gauča bol malý vinný kútik , ktorý bil už len z diaľky do očí a stôl bol krásne vyleštený , že tam bolo vidieť aj moju tvár . Za to som ju pochválil , lebo nemá vôbec času a tak dokáže byť čistotná , že sa mi to nechce ani veriť . Pani Kleinová sa pozrela na mňa s uplakanými očami a pousmiela sa na mňa . V tej chvíli mi jej pršlo strašne smutno . Jej manžel zomrel minulý rok na mozgovú porážku , verte mi doteraz sa stým nezmierila . Jej dcéra Elisabeth zvysoka na ňu kašle a pani Kleinovej je to strašne ľúto . Z rodiny nemá už nikoho iba jej švagrinú, ktorá býva v Amsterdame a vôbec ani nevie , že sú švagriné . Posadil som sa na gauč a prekrížil som si moje nohy a pozeral som sa na pani Kleinovú . Akonáhle som si sadol tak mi doniesla čaj a cukor k tomu . Uplakaná si sadla oproti mne na fotelku a chytila si hlavu . "Mám strach a veľký Michael" . Keď to povedala tak som sa zháčil a spýtal som sa jej prečo , by mala mať strach som tu pri nej a nemusí mať strach . Budem pri nej kedykoľvek kedy mi len oznámi , že jej je smutno . Zdvihla sa a objala ma , ja tak isto . Potom si sadla , chytila pohár za uško a začala mi rozprávať .
~Rozprávanie pani Kleinovej~
Micheal... Včera som si išla ľahnúť asi o pol devieatej , lebo som celý deň musela byť v práci . V tom okamihu som mala taký hrozný pocit , akokeby bol niekto zamnou celý ten čas pokiaľ som nešla do postele . Kým som zaspala bolo asi desať hodín , lebo som si nemohla nájsť polohu . V noci som sa zobudila na hluk , ktorý vydával náš sused mladý pán Friendlich . Dala som si preto vankúš na seba a snažila som sa opäť zaspať . Ráno som sa ako každodenne na budík , ktorý mi zvoní desať minút po šiestej . Ak mám pravdu nechcelo sa mi moc vstávať , no čo som len vstala a išla som do chadničky si pre ovocný jogurt tak som našla v obývačke rozhádzané poháre a fľaše tvrdého alkoholu , ktorý som dostala od môjho manžela na výročie našej svadby . Doniesol ho z Rakúska odkiaľ aj pochádzame . V tom okamihu som nevedala čo mám robiť . Bolo mi strašne čudne a nanešťastie som sa aj porezala na skle z pohárov . Rýchlo som sa prezliekla a utekala som to vyčistiť aby sa ešte niečo nestalo . Kašľala som aj na moje zdravé raňajky a išla som to vyhodiť do smetného koša . Po ceste som stretla mladého Richarda a jeho malú sestričku Anke . Spýtala som sa ich , že kde sa vybrali tak zavčasu ráno však je len sedem hodín . Oni sa na mňa pozreli s revom a povedali , že ich rodičia sa pohádali a idú s ich maminkou bývať ku starým rodičom . Prišlo mi ich strašne ľúto a tak som tam s nimi počkala na ich maminu . Chcela som sa spýtať kedy sa pohádali ale nechcela som ich ešte viac rozplakať tak som bola radšej ticho . Po desiatich minútach prišla ich mamina s kuframi a rozlúčili sme sa . Anke mi dala pusu na líce a utekala k maminke . Už som ich len videla ako odišli a nič viac . Po zdolaní týchto schodov na tretie poschodie však už niesom najmladšia , otvorila som dvere na svojom byte a moje doklady boli zo stolíka fuč . Myslela som si , že som ich len niekde zapotrošila no nebolo to tak . Prehľadala som celý môj byt len dokladov niekde . Volala som na políciu no tam ma vysmiali , že nech si nasadím okuliare a poriadne prehľadám celý byt , ta som im zložila a išla som sa konečne najesť .
Po raňajkách ma volala naša pani suseda Langberiová na šálku vídatnej kávy . Je očividné , že takáto lákava ponuka sa neodmieta . Sedela som u nej asi pol hodinu viac nie , lebo som si potrebovala ísť aj niečo upratať . Pri odchode som sa pozrela na hodiny bolo trištvrtená desať . Išla som z prvého poschodia na tretie . Ako iste viete tak vedľa mňa býva starý pán Fußer . Zastavil ma o povedal , že vedľa mňa bolo počuť túto noc strašné zvuky . Zháčila som sa a spýtala som sa ho ako to , že on to počul a ja nie . Nevedel to ani on . Do debaty nám skočil pán Fischer a s rozriaseným hlasom ma zavola neďaleko našej bytovky . Stále dookola hovoril " Toto nieje pravda však ?" Nerozumela som ho pokiaľ sme neprišli ku rieke kde sú ihličnaté a listnaté stromy . Zastali sme . Pán Fischer uázal na krík , ktorý bol v strede dvoch ihličnatých stromov . Triasol sa ako osyka a tváril sa vystrašene . Tak som sa tam išla pozrieť no už prišla aj pani Langberiová s pánom Fußom . Ako som sa blížila ku kríku tak mi tým viac začalo bušať srdce mala som hrozný strach , že čo tam bude . Okolo bolo strašne veľa krvy a ešte niečo ale to som vtedy nevedela čo tam bude . Položila som ruku na krík a odsunula som pár konárov od seba a dostala som hysterický záchvat . Bola tam Elisabeth s vybratými vnútornostiami a nemala nič na sebe . Niekto sa jej pokúšal aj ukradnúť peňaženku no ona si ju schovala do kopy pokosenej trávy . V tej chvíli som nevedela čo mám robiť . Pani Langberiová spolu s pánom Fischerom ma zobrali domov a dali ma do postele . Vtedy bol už večer kým som sa aspoň nejako spamätala a videla som ako vedľa mňa zaspala pani Langberingová . Vstala som a išla som si dať pohár studenej vody . Langberingová sa zobudila a spýtala či mi je lepšie . Povedala som , že aj hej tak sa pobrala domov navariť niečo . Pri sporáku som našla odpadky, ktoré som zabudla vyhodiť . Tak som ich zobrala išla som dolu schodami a ako som išla tak som vás videla z okna a ihneď som sa vám išla zdôveriť . Michael ja neviem čo mám robiť . Pomôž mi s týmto tu . Na kolenách ťa prosím ...

~Koniec tretej kapitoly~