NEVER GIVE UP!

Pokus o únos

Keď sa ma spýtala pani Kleinová , že či jej pomôžem musel som si rozmyslieť , že do čoho idem . Po prvé ide mi o môj holý život ale na druhej strane pomáham druhým a sľúbil som Susan , že tých parchantov respektívne parchanta nájdem . Tak teda ponúkol som sa jej s radosťou pomôcť. Tak šťastnú ženu som ešte nevidel ako je ona . Dokonca moja bývalka sa netešila ako ona keď dostala moju kreditku na nákupy . Utrela si slzy a začala spratovať veci zo stola , ktoré doniesla na zahryznutie . Išiel som sa obuť , prezliecť domov a pomaly sme sa vybrali do centra nášho mesta. Nebol som tam skoro dva roky a ani to neľutujem . Ako sme tam išli tak sme tam stretli moju bývalu triednu učiteľku zo základky . Pozeral som sa na ňu či je to naozaj ona no bohužiaľ bola to ona . Dvíhala zo zeme svojho syna , ktorý bol na mol opitý a nevládzal ani chodiť po vlastných nohách . Ihneď som obrátil zrak na iných ľudí , ktorí vypadali ešte horšie . Nechcite vedieť , že ako . Videl som tam hlavne zdrogonaných chlapov no aj žena sa medzi nimi našla . Obchody boli pozatvárané a v nich bolo útočištie drogovozávislých , alkoholikov , bezdomovcov a iných "ľudí" . S pani Kleinovou sme sa tam cítili hrozne , mali sme chuť od tiaľ vypadnúť no neurobili sme to a pokračovali sme ďalej v ceste . Stále nás sprevádzal pocit , že nás niekto prenásleduje . " Pani Kleinová aj vy máte taký pocit , že nás sprevádza zlo? " Spýtal som sa tichým hlasom no odpovede som sa nedočkal , lebo pani Kleinová si zabudla doma strojček do ucha . Obzrel som sa za seba a uvidel som podozrivú tvár ako sedí na lavičke a oblizuje sa tam s nejakou mladou "slečnou" . Pri fontáne , ktorá už nefunguje z čias doby kamennej bolo to čierne auto značky Audi ,no ŠPZ nemalo . Zapamätal som si aspoň model auta pre istotu a pokračovali sme v ceste . Akonáhle sme prišli na autobusové nástupištie ihneď mi udrela do očí čierna dodávka . Taktiež nemala ŠPZ .
Pani Kleinová sa z ničoho nič začala triasť ako osyka a nevedela s tým prestať . Spýtal som sa jej čo jej je keď sa tak trepe . S vyľakanými očami sa pozrela na mňa a začala šepkať . " Michael mala som vidiny ale nieviem čo to znamená , videla som Eli ako nastupovala do tejto dodávky a začala kričať a prosiť o pomoc ." Pomaly a nenápadne som sa blížil k tej dodávke a chcel som sa pozrieť dnu no okná boli natreté čiernou farbou takže som nemal šancu niečo vidieť . V tom prišiel nejaký starý dedko za nami a začal kričať : "Nechoďte blízko tej dodávky , lebo bude po vás utekajte , rýchlo buď teraz alebo nikdy ! " A v tom ho už nebolo . Zobrali sme nohy na ramená a utekali sme . Z tej dodávky bolo počuť len zvuky žiadajúce o pomoc . Bolo mi blbé neísť a nepozrieť sa čo tam robia v tej dodávke . Išiel som poza stromy a zbombardované domy a obchody a pomaly ale isto som sa blížil ku tej dodávke .
Otvoril som zadné dvere a v tom ma zobrali dnu do dodávky . Pani Kleinová bola v takom šoku , že nevedela čo má v tej chvíli robiť . Akonáhle ma tam zobrali boli tam dvaja muži v predu a traja v zadu . Nevedel som si už pomôcť . Jeden z nich mi zobral doklady , ktoré mi ukradli v mojom byte a začali ma porovnávať . Keďže som mal ústa zviazané aj ruky s nohami nevedel som nič urobiť . Našťastie si nevšimli , že je tam pani Kleinová . Práve volala políciu , ktorá aj dorazila no keď otvorila dvere bol som tam len ja a moja peňaženka , nikto iný . Zobrali ma na políciu kde ma aj vypočuli . Keď som im to všetko do podrobna vyrozprával , tak sa na mňa pozreli , že čo vlastne od nich chcem , však to nieje žiadný zločin . V tej chvíli som nevedel čo mám im na to povedať . Že im to neprišlo trápne toto povedať som úplne ohromený z tohoto spôsobu našej štátnej polície .
Nedalo mi to opäť a išiel som sa tam pozrieť znova no tá dodávka tam už nebola . Pani Kleinová bola prekvapená , že sme tam zase išli aj po tom incidnte čo sa mi stalo . Vybrali sme sa zase domov , lebo sa už začalo stmievať . Pri bytovke sme videli pána suseda no on nebol presne z našej bytovky je z vedľajšej no aj tak ho voláme pán sused :) . Zastavil nás a hovoril nám , že ho zastavila čierna Audina , že či nevie kde sa práve teraz nachádzam . Zostal som zarazený a spýtal som sa ho , že čo im odpovedal . On len na mňa pozrel a odišiel . V tej chvíli som nevedel čo mám robiť . Mal som taký strach , že som sa skoro nechcete vedieť , že čo . Prišiel som do vchodu a tam pribehla za mnou pani Zuckerová , ktorá asi práve vyšla zo sprchy ,lebo som videl jej mokré vlasy a začala na celú bytovku kričať . " Michael , Michael ... utekaj , skry sa hocikde ale choď preč , niekde strašne ďaleko ! " Nechápal som ju a tak som sa na ňu pozrel , že čo chce odomňa . Pani Kleinová sa len potichu spýtala čo tak vreští na celú bytovku ako zmyslov zbavená . Pani Zuckerová len prišla ku mne a začala šepkať . Z úst jej tiahla cibuľa a tlačenka , ja som si len zakryl nos aby to nebolo cítiť a aby som neomdlel počas jej vyrozprávania. " Michael ide ti o život choď preč z tohto mesta niekde ďaleko kde ťa nenájdu a aj ty Agathe "( tak sa volá pani Kleinová ) . Nechápavým zrakom sme na ňu obidvaja pozreli a uškrňali sme sa popod fúzy . Pani Zuckerovú nemá nikto rád v našej časti mesta , lebo nevie nič iné len rozkecavať nepravdivé veci . Som zvedavý o čo jej zase ide .

~Koniec štvrtej kapitoly~