Potom / 13.2.2k17
Prší. Veľké kvapky jemne bubnujú na okenný parapet. Tvrdé niekoľkovrstvové sklo sa otriasa pod nápormi vetra. Nebo sa búri.
Zabalená v deke sa chúlim pod oknom. Neučesané a rozstrapatené vlasy mi zakrývajú oči.
Oči mám smutné a plné sĺz... sĺz mohutných ako vodopády stekajúce po tvári.
Ruky tuho zvierajú fotku v drevenom ráme. Fotku, na ktorej sme my. Na ktorej sme boli my. My dvaja. Nový nával drobných slzičiek zavalí moje líca ako lavína.
My dvaja. Ako zvláštne to teraz znie. Pritom kedysi to bolo také prirodzené.☾☾☾
Už si iste nepamätáš ktorá fotka to je. A že ju vôbec mám. Vytlačila som ju, len aby som sa na nás mohla dívať. A smútiť. Pozriem sa na teba a viem. Rozšírené zrenice ako golfové loptičky berú takmer všetok priestor mojim dúhovkám. Milujem ťa. Vždy som ťa milovala.
Len keby som si to uvedomila skôr než bolo neskoro.
YOU ARE READING
farebný dym ☾
Teen FictionLáska má jednu hroznú a zvrátenú stranu. Zradí vás vtedy keď to nečakáte, zaborí dýku do srdca ako najsilnejšie vie a pokorí vás tak, že sa ani nenazdáte a na kolenách prosíte.