Medzi láskou a nenávisťou

30.kapitola

,,Ja som dominantný a tvojou úlohou bude vo všetkom mi vyhovieť, čo si zaželám a splniť všetko, čo ti prikážem. Ako subinka sa mi budeš musieť vo všetkom podvoliť a hlavne neodvrávať. Aj keď tie tvoje drzé ústa mám nesmierne rád a jazyk ešte viac.  A to hlavne na mojom tele...

No ale to je odveci. Samozrejme, že každý má rad niečo iné. Takže keď sa ti niečo nebude páčiť alebo budeš mať z niečoho strach, tak mi to povedz a ja okamžite prestanem. Lebo vzťah medzi subinkou a dominantným spočíva v tom, že každý sa riadí svojimi pravidlami a hlavne úžitok z toho majú mať obaja. Nie len jeden...

Ale už teraz viem, že keď budeš súhlasiť, tak mi úplne podľahneš. Už keď som ťa videl po prvý raz, som vedel, že ty si pre mňa ideálna. Postupne ťa do všetkého zasvetím, ale len keď budeš chcieť."

Mám byť jeho subinka??? Stratiť všetku kontrolu nad sebou a odovzdať sa mu??? Tak to som naozaj nečakala. Niečo podobné som videla iba vo filmoch.

Áno, priznávam, že všetko na mňa pôsobilo vzrušujúco, ale aj tak som si myslela, že títo ľudia sú len fantáziou žien, ktoré si takýmto spôsobom kompenzujú, čo reálne nezažili, tak to zažívajú aspoň prostredníctvom kníh. Zrejme som sa mýlila. A kto vie, koľko ich ešte behá po svete.

No v hlave mi vŕta jediné. Ako to dokázal pred verejnosťou tak dlho tajiť. ,,Kto všetko vie o tom tvojom dajme tomu ,,koníčku" ???" ,,Nie veľa ľudí. Dokonca ani Edgib nie a rodina už vonkoncom nie." ,,Takže o tom vedia len tvoje milenky a ja???" Vyzvedám. ,,Nie. Všetky. Povedal som to iba tým, keď som vedel dopredu, že budú súhlasiť. U iných som sa musel uspokojiť iba so sexom."

,,Keby som prístúpila teda na tvoju dohodu, čo by sa zmenilo v našom vzťahu???" ,,Dobrá otázka. Nechceš sa živiť ako novinárka??? Žartujem. No ale teraz vážne. Chcem, aby všetko ostalo po starom, lebo mi to tak s tebou absolútne vyhovuje. Len si niekedy náš sex okoreníme niečim pikantným... Tak čo si o tom myslíš??? Bola by si ochotná to so mnou vyskúšať???"

,,Hoci som to nikdy nerobila a ani neviem, čo sa bude presne odo mňa očakávať. Som asi blázon, ale mám rada výzvy. Myslím, že to asi skúsim." ,,Naozaj??? Silno som v to dúfal, ale neveril som, že ťa presvedčím." ,,Rovnako som zo seba prekvapená ako ty. Je to len kvôli tebe." ,,Ja viem a o to si to viac vážim. Nemaj strach, budem ťa viesť a uvidíš,  že to je super a možno sa ti to tak zapáči, že sa toho nebudeš chcieť vzdať."

,,Už ma nemusíš predviedčať, veď som ti povedala áno." Zasmial sa. ,,Dobre, teda. Radšej už prestanem, lebo si to ešte rozmyslíš. A to nechcem." ,,Ale tak či tak som rada, že si sa mi zdôveril, lebo bez dôvery nemá nič zmysel." ,,A keď sme už načali túto tému. Povedz mi aj ty niečo z tvojich tajomstiev, lebo viem, že nejaké máš a krvopotne sa vyhýbaš ich odhaleniu."

,,Teraz neviem, o čom hovoríš."

Uhla som pohľadom. Preboha, len to nie. Tento pomyselný múr sa mi ešte nepodarilo prekonať. Keď som chodievala k mojej terapeutke, ktorú som sa rozhodla dobrovoľne navštíviť, aby mi pomohla prekonať moju traumu z detstva, len jej som sa dokázala so všetkým zdôveriť, ale aj to som bola donútená strachom z nočných môr, ktoré mi narúšali môj pokojný spánok a nedali mi spávať. Na poslednom sedení mi poradila, aby som bola otvorenejšia a to hlavne k ľuďom, ktorým na mne záleží a majú ma radi, lebo najmä najbližší nám pomáhajú zabúdať na zlé a tým vyliečiť našu doráňanú dušu. Ba niekedy sú jediným liekom.

,,Krčíš nosom... Vtedy viem, že klameš... no tak... Možno sa ti uľaví, keď sa aspoň od časti odbremeníš..."

Prihovoril sa mi, keď vedel, že trafil klinec po hlavičke a rozmýšľam o jeho slovách. Keď ja viem, že sa mi uľaví, ale tak nerada na to obdobie spomínam. Nerada o tom rozprávam, lebo sa mi znovu vyjavuje všetko zlé a nepríjemné. Ale chcem byť s ním. A keď chcem byť s ním, musím ho niečim umlčať. Veď aj on sa prekonal a povedal mi niečo, čo pred inými tajil. No dobre, ja to teda skúsim aspoň niečo. Sprv ako som otvorila ústa ma však predbehol, asi som až príliš uvažovala. Až príliš dlho.