Medzi láskou a nenávisťou

32.kapitola

,,Tá káva bola výborná! Ak vieš rovnako dobre aj variť, môžeš sa už vydávať, dievča." Vystrúhala som grimasu, aby som zakryla mierne psychické rozpoloženie z návrhu, ktorý mi Edgib predložil. Nebola som ale jediná...

,,Ale prosím ťa, je to len káva a mimochodom, ako vieš, že sa chcem vydávať???" ,,Každá žena po tom túži, nie???" ,,Ale ešte si nezistil, že ja nie som ako každá žena???" Zozbierala som šálky zo stola a rýchlo som sa pakovala do kuchyne, než začne do tejto problematiky rýpať viac, ako by som chcela.

,,Ale boyfrienda si hľadáš???" Ani stena v kuchyni mu nezabránila, aby sa prestal vypytovať. Hrozné! Ten chlap je ale zvedavý...

,,Niečo sa rysuje, ale nechcem o tom rozprávať, lebo je to len na začiatku." Snažila som sa obratne vykorčuľovať z tejto situácie. Myslím, že aj Cagatayovi sa páčila moja odpoveď. ,,Tak nech sa chalan čo najskôr rozhodne, lebo nie si nijaká škrata, ba naopak... Aby ho niekto nepredbehol."

Cagatay si odkašlal. ,,Myslím, že to je iba jej vec s kým randí, takže by sme mohli radšej pokračovať v práci, nie???" Predhodil pred neho papiere, aby mu asi zapchal ústa robotou. Ale dobre urobil. Z jeho otázok som poriadne znervóznela a Cagatay tiež. Asi sa bál, že by som sa mohla prerieknúť.

,,Dobre, dobre. Už budem ticho. Len dúfam, že nám tvojho tajomného nápadníka niekedy predstavíš. Sme predsa kamaráti." Tvárila som sa, že to bola iba rečnícka otázka a neodpovedala som na ňu. No veď toto sme kamaráti...

Keby si vedel, aké nepríjemné pre mňa je, že ti musím klamať priamo do očí. Asi som mala až príliš zamyslený výraz, lebo som precitla len vďaka Cagatayovmu dotyku na stehne. Nesedeli sme priamo pri sebe, ale tak či tak mu to nezabránilo, aby sa ma dotkol.
Okamžite som pozrela jeho smerom. Zdvihnutým obočím a myknutím hlavy som identifikovala, že sa pýta, čo sa stalo. No ja som sa len zmohla na jednoduchý úsmev, lebo to čo mi teraz víri v hlave, sa nedá vysvetliť ani jednou vetou, ani nijakým gestom.

Viem, že som ho nepresvedčila, lebo ma neprestal hladkať. Ja som sa však nebránila, lebo jeho dotyky boli nielen príjemné, ale aj upokojúce. Jeho šikovné pršteky krúžili po mojej pokožke, že keď si ich len na chvíľu odtiahol, chybali mi.

,,No dobre, ľudia! Ja mám na dnes dosť." Zatvoril knihu a postavil sa. ,,Dnes už nechcem vidieť žiadne čísla ani papiere!" Zasunul stoličku. ,,Takže sa už vzdávaš???" Podpichovala som ho. ,,Áno, a to úplne. Pôjdeš aj ty???" ,,Ešte niečo dorobím, a potom pôjdem aj ja." ,,Tak sa majte. Ja padám!" Zabuchol dvere a už ho nebolo.

Ani sekunda neubehla, čo odišiel a už si Cagatay prisadol ku mne a začal ma bozkávať po krku.

,,Musíš ešte chvíľu vydržať..." ,,Už sa nemusíš tváriť, že pracuješ..." Trhla som sa. ,,No prepáč... Chceš ma provokovať??? Ja si namiesto od teba tu neváľam šunky, hej???" ,,Robím si len srandu, Miuš. Nebuď taká vážna... No tak. Dnes máme pred sebou dlhý večer, ale zato omnoho vzrušujúcejší."

,,A čo máš presne na mysli???" Oblízla som si hornú peru. ,,Nechaj sa prekvapiť, zlatko. Predsa vieš, čo ti dlhujem. Mám ti to pripomenúť???" ,,Tak sa pokús. Nejak mi to vypadlo..."

Zdvihol ma na ruky a ja som sa nebránila. Omotala som sa okolo jeho bokov a čakala som celá vzrušená, čo sa so mnou chystá práve urobiť. Surovo ma hodil na posteľ a začal si vyzliekať tričko. Bývať v kancelárii má predsa len svoje výhody.

,,Vždy si taký jemný???" Spýtala som ironicky. ,,A ty si vždy taká drzá???" ,,Odmalička!" Zareagovala som pohotovo. Nasucho preglgol a štvornožky s tričkom v ruke sa ku mne doplazil.