Medzi láskou a nenávisťou

15.kapitola

Zľahka som padla na posteľ a pozerala na strop steny. Čo to bolo??? Fakt za mnou prišiel sám veľký Cagatay Ulusoy, aby sa mi ospravedlnil??? Veď on si skoro nikdy neprizná svoju vlastnú chybu. Presvedčila som sa o tom hneď prvý deň, keď na mňa vylial kávu. Ešte teraz sa na tom smejem, keď si na to spomeniem. Vtedy mi absolútne nenapadlo, že on bude môj šéf. Ale stále mi nejde do hlavy, prečo to urobil. Myslela som si, že jeho ego je priveľké, aby niečo podobné spravil. Čo sa v ňom zlomilo??? ,,Čo ste tu robili zamknutí, hmm???" Prerušila moje myšlienky Didi a okamžite som sa lakťami podoprela o posteľ, aby som na ňu lepšie videla. ,,Určite nie to, na čo myslíš." ,,Tak na čo prišiel teda???" Usadila sa na posteľ. ,,Prišiel sa mi ospravedlniť..." ,,Ospravedlniť??? To mi s ním dáko nejde dokopy." ,,Ja som sa tiež čudovala. Predsa nie je taký arogantný, ako som si myslela. Uznal si chybu, že to prehnal a nakoniec som mu odpustila. Dali sme si sľub.... Že sa budeme snažiť vychádzať ako priatelia." ,,Priatelia??? Myslíš, že on má nejaké kamarátky??? Nechce náhodou priateľstvo aj s výhodami???" ,,Neviem, čo si mám o tom myslieť. Možno sa znovu pohádame a bude po priateľstve, ale budem sa snažiť, aby k tomu nedošlo. Nechcem sa s ním hádať..." ,,To ti verím. Chceš ho mať v posteli..." ,,Ale Didi! Zase začínaš???" ,,A inak... Už dlho sa ťa chcem opýtať... Všimla si si, aký má dlhý a široký jazyk, keď si občas ním prejde po perách???" Lišiacky na mňa žmurkla. ,,Všimla, všimla... A prečo sa ma na to pýtaš???" ,,Ježíš, Mia, dnes si ale natvrdlá! Dievča, ak ho raz dostaneš do postele, tak ten ťa bude lízať až kým neupadneš do bezvedomia z tých orgazmov, ktoré ti spôsobí..." Okamžite som si tú situáciu predstavila. Nie je to zlá predstava... Túžim po tom, odkedy som ho prvýkrát uvidela. ,,Jaj, Didi. Vôbec mi nepomáhaš, keď mi hovoríš takéto veci. Chceš, aby som mala depku???" ,,Takže si si to všimla. Ty beťárka! Hodili by ste sa k sebe, len škoda, že je taký, aký je... Inak by bol dokonalý." ,,Nikto nie je dokonalý. To by si už mohla vedieť." ,,Ale môže sa to zmeniť. Skroť si ho a bude skákať, ako ty budeš pískať." ,,No to určite. On si nenechá len tak rozkazovať tak ako ja. Som rada, že sme sa dohodli na fungovaní nášho vzťahu, takže to nechcem komplikovať. Radšej to nechám v takej rovine, v akej to je." ,,Len aby si to potom neoľutovala. Takéhoto muža nenájdeš na každom rohu. To hádam vieš." Poúčala ma. ,,Ja viem, Didi. Veľmi dobre to viem..."

<<< >>>

,,Vstávaj!!!" Skríkla som na Cagataya, keď som mu stiahla perinu do pol pása. Možno to bolo drsné, ale baví ma, robiť mu napriek. Ja viem, blbý fórik, ale poteší. Keď som ho zbadala zababušeného, proste som neodolala. No to sa mi však dvojnásobne vypomstilo. Čo vám poviem: Karma... Moja nálada ma rázom prešla, keď spod paplóna vykukla silueta ženského tela. Do riti. Je tu s inou ženou a to ma štve. Neskutočne. Trapas!!! Kedy to stihol??? To išiel odo mňa priamo do baru??? Čo sa vôbec čudujem... Kluby a bary sú jeho druhým domovom. ,,Tebe už totálne preplo???" Zareagoval Cagatay, ako náhle otvoril oči a pritom si obliekal obyčajné šedé tričko, ktoré mu zdôrazňovalo jeho pekné vyrysované telo. Misha, sústreď sa! A neslintaj toľko, lebo si to naozaj všimne... Brunetka v posteli sa len pomrvila v posteli. Keď ma však zbadala nad posteľou, hneď sa prebrala. ,,Cagatay??? To čo je za bláznivú ženskú???" Povýšenecky sa na mňa pozrela a pohľadom si ma prešacovala od hlavy po päty. ,,Bláznivá je tvoja babka!" Odvrkla som. Cagatay sa nenápadne pousmial, aby sa jeho ,,kráska" neurazila. Čudovala som sa. Myslela som si, že sa na mňa hnevá. ,,To je tvoja slúžka??? Vďakabohu. Vyper mi tričko, lebo som sa včera oliala. Aha, tam je!" Ukázala na tričko prehodené cez operadlo stoličky. Cagatay sa už chichúňal a vôbec sa to nesnažil zakryť. ,,Kto ti tu je slúžka, ty štetka!!!" Možno som neslušná alebo vulgárna, ale už ma nasrala. Vyzerám snáď ako slúžka??? To bola posledná kvapka v pohári... ,,Mám už toho dosť. Nebudeš ma urážať. Vypadni odtiaľto!!!" Rozkázala som jej, lebo mi za A liezla na nervy a za Bé som na ňu žiarlila. ,,Čo??? To nemyslíš vážne. Mne nebude vravieť obyčajná slúžka, že čo mám robiť... Ostávam, či sa ti to páči alebo nie." Tak sama si to chcela, chudera. Vytiahla som ju z postele a nasilu som ju vyhodila rovno pred dvere. Vzala som jej osobné veci, hodila som ich do nej a zavrela za ňou dvere. Chvíľu ešte búchala na dvere a nadávala, ale nakoniec odišla. ,,Dobre si sa bavil, čo???" Spýtala som sa ho hneď, ako som zabuchla dvere. ,,Tebe asi naozaj preskočilo alebo si si niečo dala??? Vtrhneš mi tu ráno do bytu, potom urážaš moje dievča a dokonca si ju vyhodila. Kto ti dal na to právo, hm???? Príliš si dovoľuješ, nemyslíš ????",,Prepáč." ,,Prepáč??? To je jediné, čo mi na to povieš???" ,,Mrzí ma to, ale praskli mi nervy. Prečo si vyberáš také kravy???" ,,To je moja vec. O to sa ty nestaraj. Radšej mi povedz, prečo si prišla..." ,,Som si myslela, že sa budeš viac na mňa hnevať." ,,Som naštvaný, ale som aj rád, lebo si mi to všetko uľahčila. Nemusel som si vymýšľať trápne výhovorky, len aby som ju slušne vyhodil. Je pekná, ale to je tak asi všetko." ,,Takže som ti vlastne urobila službu." ,,Áno, presne tak. Ale jedno mi povedz. Prečo si bola taká naštvaná, keď si ju našla v mojej posteli??? Hádam nežiarliš???" ,,Čo ti šibe?? Ja a žiarliť??? A na teba??? Tak to určite nie.... Len ma nasrala. Nemám rada povýšeneckých ľudí. To je všetko." ,,Už by ťa mal niekto pretiahnuť. Tvrdo a poriadne, aby som mal od teba pokoj." ,,Čo prosím???" Je pravda, že to už bude pár mesiacov, čo som nemala sex, ale so správaním to nemá nič spoločné... ,,Ja sa toho podujmem, ak ťa nemá kto. Rád ti pomôžem. Vieš, že sex mám-" ,,Prestaň!!!" Prerušila som ho skôr, než dokončil svoju myšlienku. ,,Lebo si rýchlo rozmyslím, čo sa chystám urobiť. Vlastne... Prišla som kvôli tej večeri. Rozmýšľala som o tom a keď sme teda tí priatelia, tak som sa rozhodla, že teda pôjdem s tým producentom na večeru...." ,,Vari pôjdeš??? To by si pre mňa urobila??? Neverím..." ,,Ak chceš, môžem aj odísť." Ukázala som na dvere a vybrala som sa k nim. ,,Počkaj, nechoď!" Stisol mi ruku a zadržal ma. ,,Ostaň!" Začal mi žmoliť prsty a palcom hladkať hlavu ruky. Jeho dotyky a hladkanie ma znepokojovalo, tak som sa vytrhla z jeho silného stisku. Ruky som voľne spustila k telu a vybrala sa k sedačke. ,,Ďakujem. Som ti za to nesmierne vďačný. Si moja jediná nádej, takže som rád, že si si to napokon rozmyslela." ,,Ale nenamýšľaj si zbytočne. Robím to len zo solidarity a nie kvôli tebe. Lebo keď sa nebude dariť tebe, tak potom ani mne..." ,,Ako si praješ, Misha." Pritakal. ,,Nevieš si predstaviť, akú mám z toho radosť. Môžem ťa objať???" Bola to však iba rečnícka otázka. Nečakal, čo mu poviem. Len ma schmatol a silno ma objal. Najprv vrúcne a silno, ale postupne uvoľňoval svoje pevné zovretie rúk. Už ma len jemne obopínal rukami a hladkal mi chrbát. V jednom okamihu som mala pocit, že mi vonia vlasy a nesmierne si užíva to, že sme telo na tele. Inštinktívne som ho objala a objatie som opätovala. Pričuchala som k jeho tričku. Zacítila som jeho kolínsku. Voňal tak zmyselne, že by som ho okamžite vybozkávala a možno aj viac. Ale dohodli sme sa, že sme priatelia. A priatelia to nerobia. Škoda... Keď som si konečne uvedomila, čo robíme, odtiahla som sa, ale naše tváre boli stále tesne blízko seba. Hľadeli sme si do očí a v jeho očiach som zahliadla iskru. Prečo mu tak žiaria oči??? Či sa mi to len zdá??? Poklepkala som ho po pleci. ,,No zase to nepreháňajme..." Previnilo sa usmial, ale svoj pohľad zo mňa nespustil. Čo sa tak díva??? Znervózňuje ma to...

Tak iskrį to medzi nimi čoraz viac a viac... Priam prihorieva, ale aspoň sa už dokážu normálne porozprávať a vzájomne si pomôcť...

Písať tento príbeh ma neskutočne baví... :)