Helena kráčala tmavou ulicou a v pravej ruke zvierala cigarety. Kapucňa na hlave jej splývala s vlasmi a čierne slúchadlá v ušiach sa pomaly rozpadávali, no nemala tú dušu kúpiť nové.
Ale jediné, čo jej teraz behalo v hlave bola Ona. Jej... Známa? Kamarátka? Tá suka?
Nevedela.
Popravde, nikdy neriešila aký s Ňou má vzťah. Nezáležalo jej na pomenovaní vzťahu medzi nimi. Vedela len to, že to je niečo silné.
Bála sa toho, lebo nikdy s nikým taký druh vzťahu nemala. Nie, nebola to láska, nebola to nenávisť, nebola to rodina... Bolo to niečo neopísateľné. Niečo tak dokonalé. Nejaké miesto, ktoré si Ona v Heleninom živote sama spravila. Sama si povedala že tam ostane, tak tam aj ostala. Ona sama si tam stále buduje to miesto, ktoré Helena nepozná, a ktorému nerozumie. Ona sama vyvoláva v Helene pocity, ktoré Helena nenávidí a zároveň miluje, lebo poznáva niečo nové. Ona sama sa rozhodla že v Heleninom živote ostane. A to je to, čo Helena nedokáže pochopiť. Nejde jej do hlavy prečo niekto ako Ona trávi čas s niekým takým úbohým a nudným ako je Helena.
Nerozumela ako sa mohol niekto ako Ona dostať tak hlboko do jej života. Mala z toho hrôzu.
Ale... Zároveň bola šťastná, že je jednou z tých, ktorých si Ona pripustila psychicky bližšie k telu. Že na svete je málo ľudí, ktorí majú takýto divný, no zároveň vyhovujúci vzťah. Že má Ju keby sa vrátili sračky z minulosti. Že ju Ona stále komentuje za oblečenie. Že s ňou Helena môže tráviť čas, ktorý by mohla dať niekomu inému ale neurobí to lebo vie, že záleží len na Nej.
Nejde o to, s kým Helena spala alebo bola vo vzťahu, Ona mala vždy pravdu. Vždy vedela čo bude nasledovať. Vždy radila, vždy si bola istá. A keď nebola, vesmír nedával zmysel. A to Helena nenávidela. Keď Ona veľmi dobre vedela do čoho sa Helena púšťa.
Je to vážne divný druh vzťahu.
Nikdy spolu nespali, nikdy sa nebozkávali, nikdy neležali dlhé hodiny v objatí na posteli, nikdy spolu nerozoberali farbu laku na nechty, nikdy nenakupovali oblečenie dlhšie ako pol hodinu, nikdy si nedali náramok priateľstva, nikdy sa spolu nefotili, nikdy sa nehádzali do bazéna, nikdy sa nesnažili rozoberať tie nudné dievčenské témy.
A Helene to nechýbalo. Vôbec, ale vôbec jej to nechýbalo. Možno preto je ten vzťah taký vzácny.
Zato ale zbožňovala čas s Ňou keď sedeli pri pive alebo pri víne a rozprávali sa o knihách, keď si našli nejaké tajné miesto a iba tam potichu sedeli a fajčili a obe vedeli, že toto nie je to trápne ticho. Vedeli že to ticho patrí ním dvom. Keď im omŕzali prsty od zimy a obe mali totálnu náladu pod psa niečo povedať, ony by to proste nevnímali, pretože vedeli, že v ten moment neexistujú pre iných a vedia prijímať iba prítomnosť jedna druhej.
Helena tomu nerozumela.
Všetko sa jej miešalo v hlave ako tento nudný príbeh, ktorý píšem pre Ňu.
Problém je len ten, že keď už nič v Heleninej hlave nedávalo zmysel, tak tu ostala Ona. Pretože Ona vždy zastavila ten tok myšlienok. Ona vedela svojou prítomnosťou zastaviť ten neporiadok. A to Helenu ťahalo ďalej a ďalej k nej, aj keď vedela, že Ona ju až tak blízko nepustí.
Nebojte sa, toto nie je láska, je to neuveriteľná nenávisť, ktorú Helena miluje, a ktorá ju drží pri Nej. Inak by sa ich cesty už rozišli. Ale Helena vie, že si to nemôže dovoliť. A problém je aj ten, že Ňu opustiť nevie. Zakaždým by sa za Ňou vrátila.
Preto aj nerozumie ako Ju mohol niekto opustiť. A to bolo to. Helena nenávidela keď sa Jej motal v živote niekto, kto tam chcel iba prebývať a Ňu využívať. Nenávidela tých ľudí. Ktorí si mysleli že Jej môžu sliediť v živote a narúšať ho. Takí, ktorí si nevedia predstaviť hodnotu Jej života. Helena ich z duše nenávidela. A tí, ktorí Jej ublížili, tak tým by najradšej strelila guľku do hlavy. Nenávidela to.
Verte mi, stále to je nenávisť. Neodolateľná nenávisť.
Aj cez to všetko sa Helena bojí, že Jej ublíži. A pritom sama vie, ako veľmi Ju potrebuje...
Pretože.
Ona... Vstúpila Helene do života ako nič, usídlila sa tam a teraz Ju nedokáže dostať preč.
Nevie to.
Ale bojí sa, že raz Ona sama odíde a potom bude svet pre Helenu len bieľa machuľa.**Hi, ospravedlňujem sa za chyby a chcem len povedať že toto je asi prvý a aj posledný príbeh, ktorý sem pridám. Chcela som len napísať niečo o Nej.**
KAMU SEDANG MEMBACA
She
Cerita PendekNeviem prečo som sa rozhodla písať o nej. Možno asi len preto, že chcem, a že môžem.