Uväznená

Kosti

Zobudila som sa. Vedľa mna ležala hromada omietky ale nič iné som nevidela, pretože mi akési ostré svetlo intenzívne svietilo do očí ! Odkiaľ išlo ? Spomínam si na to, že som sa snažila prebúrať stenu - očividne sa mi to podarilo. Teda som sa dostala do ďalšej miestnosti ! Pomali som začínala slabo vidieť obrysy. Som v miestnosti s jedným malinkým zamrežovaným okienkom. Tým sa von nedostanem. Pokúsila som sa ho otvoriť ale okienko je len dekoračné. Na čosi som stúpila, čo to je ? Uáááááá ... Je to kosť. Všade na podlahe sú kosti !!! Je to horšie ako sa zdá... Ja tu umriem a moje kosti budú hodené do tejto miestnosti a ostanú tu len tak ležať s dalšímy stovkami iných kostí.

***

Chvíľu som sa pokúšala zozbierať všetky lebky. Sú ľudské a dokopy ich je tu 7. Moja bude ôsma... Ale možno nie... Práve som totiž niečo našla... Nieco, čo ma možno dostane von. Našla som vetraciu šachtu. Ak budem mať sťastie tak tá šachta bude viesť von. Je tu ale menší-väčší problém. Šachta je totiž veľmi úzka. Zmestím sa do nej ale problémom je moja silná klaustrofóbia, ktorú neviem tak dobre ovládať. Ja tam nechcem! Nevleziem tam! Lenže keď tam nepôjdem umriem... Je tu príliš málo kyslíka.

***

Viete čo je na tom všetkom najvtipnejšie? Vždy keď nájdem niečo, čo ma poteší, pretože mi to môže pomôcť, stále sa objaví niečo, po čom mi práve do smiechu nie je...

Stolička-storočná rozpadavaúca ...

Baterka-nesvieti ...

Okno-zamrežované, dekoračné ...

Šachta-úzka ...

Moje šryri úžasné objavy...

***

Poklop na šachte s rachotom spadol na zem keď som sa ho pokúšala uvoľniť. Rozhodla som sa totiž, že tu rozhodne nechcem umrieť! Preto tam vleziem. Pokúsim sa trochu ovládať. Keď tam dostanem záchvat, nemusí to vôbec dopadnúť dobre. Šachta je dosť vysoko. Tam sama nevyleziem . Tá stolička bude predsa len na niečo dobrá! Idem po ňu!

***

Vyliezla som na stoličku a a potom do šachty. Ľahla som si na brucho a chcela som sa plaziť ďalej no musela som vyliezť! Ešte som len vošla a už som sa neovládla. Toto nebude ľahké. Neviem či to zvládnem. Ale ešte to skúsim. Opäť som sa vyšplhala a vliezla som do šachty. Začáa som sa čo najrýchlejšie plaziť vpred. Srdce sa mi scvrklo a bilo mi asi 5-krát rýchlejsie ako normálne. Mala som ho až v krku. Je to hrozný pocit! Ako keby som sa ocitla v nekonečne dlhej šachte z ktorej niet úniku. Je to tu tesné, ťažko sa mi dýcha a strašne sa bojím. Už sa plazím dlho ale nejako výrazne som sa neposunula. Začínam sa cítiť vrľmi stiesnene. Ááááááá je to tu strašne tesneeeeee. Nie!!! Musím sa ovládať! Nesmiem dostať záchvat! Nesmiem! Ale toto je na mňa až príliš úzke! Už to nezvládam!!!

Tak a na svete je nová kapitola :) Čo chvíľa to začne byť riadny horror ... Ak sa nebojíte, čítajte ďalej ;) Krista2222 :*