Uväznená

Dvere

Nevedie odtiaľ žiadna šachta ! Neostáva mi nič iné len prebúrať stenu... Pomaly sa ma začína zmocnievať panika. Neviem sa odtiaľ dostať !!! Je to strašný pocit. STRAŠNÝ !!! Musí byť nejaká možnosť úniku ! Však ? Skúsim tu nájsť ešte niečo okrem tej sprostej stoličky ktorá mi je na nič ! Tá stolička ma tu strašne irituje ! Pôsobí na mňa asi takto: No lenže si na mňa sadni a oddýchni si nech neumrieš vyčerpaná. Aj tak nemáš čo iné robiť. Odtiaľ sa aj tak nedostaneš!  Nenávidím tu stoličku !!!

***

Ááááááno !!! Mááám ťa !!! ---> neuveríte čo som našla! BATERKU !!! ... Do riti !!! Nefunguje !!! Bože to už je ako tá stolička, lenže táto baterka na mňa pôsobí takto: Posvieť si so mnou aby si tu neostala v takejto tme, aha, ups, nefungujem hahaha predsa ostaneš v tme. Začínam byť skeptická. Iba žeby som tú baterku použila nejako INAK! Viete ako? Baterka je jednoznačne lepší predmet na prebúravanie steny ako storočná drevená stolička! Využijem ju!

***

Začala som klopať na stenu. Možno budem mať šťastie a jedna stena bude dutá. Všade kde zaklopem sa však ozýva tlmený a tichý zvuk. Tieto steny sú všetky plné... Až na jednu, asi 30 centimetrovú plochu... Tento zvuk znie inak, je akýsi výraznejší. Tu začnem! 

***

Začala som búchať baterkou do steny hlava-nehlava a omietka sa postupne začala prehlbovať a odpadávať... Už som nevládala no nemohla som prestať ! Čím dlhšie tu budem tým horšie. Hlava ma bolí tak strašne silno! Už sa tu hromadí oxid uhličitý, o chvíľu odpadnem a keď ma niekto nevytiahne umriem! A preto som ďalej pokračovala v búraní... Došla som k akýmsi zamurovaným dverám... Mali kľučku a tak som ich plná strachu otvorila... Za nimi bola ďalšia omietka. Boli zamurované z oboch strán. Búchala som ďalej a ďalej, opäť som sa zahnala a už asi po stý krát som trepla celou silou do steny až som to nevydržala a od únavy som sa zvalila na zem. Už nevládzem. Nesmiem prestať ale nedokážem sa postaviť a pokračovať ďalej. Ale odrazu som niečo uvidela spoza jednej škárky. Už stačilo udrieť len pár krát a mám to. Videla som tam totiž malý malililinký lúč svetla. A tak som sa postavila udrela som raz a upadla som do bezvedomia. Pamätám si len jedno a to je, že som tu stenu prebúrala...