Uväznená

Záchvat

Neovládla som sa... Dostala som záchvat! Tá šachta bola z toho celého úúúúúúúplne najhoršia! Mala som pocit že odtiaľ sa už nedostanem aj napriek tomu že moje miery do tej šachty sedeli dobre. To robila ta klaustrofóbia. Začala som kopať nohami, trieskať rukami, kričala som a plakala som zároveň... Neviem koľko môj záchvat trval ale keď som sa upokojila opäť som sa začala plaziť vpred až som došla k zákrute. Keď som sa ocitla v zákrute z jedného uhla som sa mohla pozrieť za seba. Prešla som dosť veľký kus. Za zákrutou šachta pokračovala rovno k druhej zákrute ale keď som zabáčala všimla som si svetlo. Došla som ku koncu šachty a prežila som to! Opatrne som zložila poklop a obzrela sa po miestnosti. Nik v nej nebol. Poklop s rachotom spadol. To nebol môj zámer. Začala som rýchlo cúvať do zadu a schovala som sa za zákrutou. Nikoho som nepočula vojsť a aj napriek neprekonateľnému strachu som opäť pristúpila k otvoru. Ešte raz som sa poobzerala a potom som sa pokúsila čo najopatrnejšie zoskočiť dolu. Podarilo sa mi to celkom potichu a tak som sa lepšie rozhliadla. V miestnosti boli tiež malé zamrežované dekoračné okná bol tu jeden stôl s dvoma stoličkami, jedna skriňa a dvere. Všetko vyzeralo dosť staro. Asi by som mala otvoriť tie dvere. Spravila som pár tichích krôčikov ku dverám. Ruku som položila na kľučku a plná očakávania som sa chystala otvoriť dvere. Lenže ruku som rýchlo stiahla. Striaslo ma, pretože som za dverami začula akési kroky. Počula som dva tlmené mužské hlasy. Rozprávali sa. A ja som aj napriek blížiacim sa mužom stála dva kroky od dverí. Rýchlo som sa spamätala utekala som ku šachte a poklopom som ju zatvorila. Nakoľko ma nič iné nenapadlo, išla som sa schovať do skrine. Otvorila som ju. Bolo v nej iba pár košieľ a tak som sa tam ľahko pomestila keď som sa už chystala zatvoriť skriňu počula som vŕzganie podlahy a vtom som začula zvuk hrdzavej kľučky. Behom sekundy som privrela dvere a opatrne a hlavne nenápadne som ich zatvorila. Potom som sa potichu schovala za košele a čakala som čo sa bude diať. Dvaja chlapi sa začali rozprávať. Tie hlasy som nepoznala. Veľmi som im nerozumela, rozprávali dosť potichu ale zachytila som ako jeden z nich povedal že ju natočil zverejnil to a od bossa dostal veľké peniaze. Ten druhý mu niečo povedal ale to som nepočula. Potom som zachytila opäť toho prvého chlapa ako niečo potvrdil a povedal: Mám druhú je v tej cele vedľa hrobky. Mám ísť po ňu? -to asi hovoril o mne, kým som čakala na odpoveď po celom tele mi vyskočili zimomriavky... Tentoraz som rozumela aj druhému ako mu odpovedal: Keď to vynáša také veľké prachy čo tu ešte robíš? Choď po ňu a začni. Budem vás natáčať. A môžeš použiť nejaké brutálnejšie metódy. Trochu im to okoreníme nech sa nenudia. A zverejnime aj fotky obetí. Už mŕtvych.

Pri slove "mŕtvych" ma strhlo. Lakťom som buchla do steny skrine. Počula som ako sa jeden z nich spýtal že čo to bolo. Druhý mu povedal že nevie a potom som už počula kroky blížiace sa ku mne. Asi to predsa len neprežijem... Chôdza bola opatrná a pomalá. Dvere skrine sa začali pomaly otvárať a mňa oslepilo svetlo z vonku. Cítila som chladnú ruku ako narazila do môjho lítka. Potom mi tá ruka pevne stiskla nohu a ...

Napadlo ma, že skončím uprostred vety nech sa máte na čo tešiť. Teraz to bude riadne napínavé a hlavne začína tá drastická časť na ktorú sa asi mnohí z vás tešia ;) Vaša CrazyyZanyy <3 :*