Posledný grécky vlk

II. Prihraj!

Malá Ázia

Rok 126 pr. n. l.

Princezná Laodika

"Prihraj! Sem! Tu som!" kričal Laodikin malý braček Chrestus. Spolu so súrodencami a deťmi z aristokratických rodín sa hrali v kráľovských záhradách za zelenej jari. Kvety a tráva v záhradách voňali ako raj. Princezná jar milovala a ešte viac milovala leto. Vtedy mohla zo svojho šatníka vybrať tie najkrajšie hodvábne šaty a pyšne ich ukazovať svojim kamarátkam. Len nedávno jej jedny kúpila matka, keď na kráľovský dvor zavítal kupec z ďalekej Baktrie na východe. Šaty boli vínovej farby s rôznymi perzskými ozdobami tmavomodrej a zlatej farby. Ambrosia mi ich bude tak závidieť... Už sa tešila na príležitosť, kedy si ich konečne oblečie.

"Diophantus, prihraj!" zvolal princeznej brat Mithridates a Diophantus prihral. Diophantus pochádzal z váženej gréckej rodiny. Jeho otec Asclepiodorus bol najvernejším generálom jej otca, kráľa Mithridata. A čo je hlavné, Diophantus mal aj staršieho brata. Isidoros. Princezná na neho pokukovala už od mala. No on si ju veľmi nevšímal. Určite len z poslušnosti. Princezná Laodika bola trochu príliš sebavedomá, ale možno mala pravdu. O mladú princeznú malo záujem už veľa chlapcov a mužov z okolia, dokonca aj z iných národov. Ale nik z nich nebol taký šarmantný. "Myslíš, že mi rodičia dovolia vydať sa za neho?" pýtala sa raz Ambrosie.
"Tvoja mama určite áno... ale Laodi, vieš aký je tvoj otec. Nedovolí ti zobrať si syna jedného z jeho generálov len preto, že je šarmantný."
"Máš pravdu, musí sa ešte ukázať. Ale ako mu mám naznačiť aby sa snažil, keď sa na mňa ani nepozrie? Myslíš, že sa hanbí?"
"Skôr si myslím, že sa bojí tvojho otca."
"Asi máš pravdu, aj ja by som sa bála." smiali sa vtedy.

Malá Veronika sedela s Laodikou a jej kamarátkou Eurydikou a pozorovali chlapcov. Eurydika mala deväť ako jej brat Mithridates. Laodika si myslela, že by ich mohla dať dokopy ale v tomto veku tí dvaja ešte neprejavovali záujem o opačné pohlavie. Stále sa len hádali o hlúpostiach. Však počkajte, o pár rokov budete jeden z druhého celý bez seba. Diophantus a Mithridates bežali po záhrade a utekali malému Chrestovi s loptou. "Prihrajte mi ju! Hej! Čakajte!" kričal malý Chrestus tenučkým hláskom.
Jeho brat a Diophantus sa smiali. "Chytaj!" šálili ho. Utekali k východnému múru, a akonáhle k nim docupkal malý princ, obehli ho a utekali k tomu západnému na druhej strane. "Hej! Čakajte!" kričal maličký Chrestus ale v strede už za nimi nemohol. Zastavil sa a pomaly sa rozplakal. "Hej, hrajte sa aj s Chrestom!" zakročila ich sestra. Brat a Diophantus Laodiku poslúchli a prestali behať a prihrali mu loptu. Princ prestal plakať, zobral loptu do oboch ručičiek a malými nožičkami utekal od svojich dvoch kamarátov. Oni utekali za ním a potom všetci traja pokračovali v hre s loptou. Malý Chrestus bol šťastím bez seba. Vždy vedel vyčariť taký zlatý úsmev.

V tom začula krik. "Nenechám ťa, aby si ma kvôli svojim ambíciám zbavil mojej jedinej radosti!"
"Laodika, má už trinásť! Musíme jej nájsť vhodného ženícha!" povedal druhý hlas. To sú rodičia. Asi sa rozprávajú o mne. Hádka sa ozývala z chodby paláca, ktorá viedla na záhradu.
"Vydáš ju za toho, koho si sama vyberie!"
"Budem sa snažiť vybrať takého, aby sa jej páčil."
"Ale ty takého nevieš nájsť!"
"Daj mi pokoj, žena!"
"Ty prestaň piť a začni sa starať o svoju rodinu!"
"Ja sa o svoju rodinu starám, ty cundra!"
"Ako si mi to povedal?" Plesk, z chodby sa ozvala facka. "Keď sa nezaujímaš o svoju najstaršiu dcéru, tak dačo rob aspoň s tými malými faganmi!"

Prečo sa stále hádajú? Laodika tomu nerozumela. Myslela si, že manželstvo je plné lásky a šťastia. Ale odkedy sa rodičia začali tak často hádať, niekedy sa bála, že raz jej manželstvo dopadne podobne. Hádali sa kvôli mne? Otec ma chce za niekoho vydať? A nebude to Isidoros?! Princezná sa začala báť o svoju budúcnosť. Musím s tým niečo urobiť!