Ešte nikdy som nebola taká smutná. Plakala som celú noc a bála som sa, že ho už nikdy v živote neuvidím. No bol Utorok a ja som na ďalší deň musela isť do školy. V škole som to všetko vyrozprávala kamarátkam a pomohli mi. Som rada že ich mám. Oni jediné pri mne stáli keď som ich potrebovala. Celý čas som bola smutná, nedávala som pozor, iba som rozmýšlala nad ním a vtom mi zazvonil mobil na celú triedu. Keď som sa pozrela kto mi napisal a bolo tam jeho meno, začala som výskať od radosti. Napisal mi " Láska prepáč mi za všetko, milujem ťa najviac na svete a nechcem ťa stratiť". A tak sme sa po škole stretli. Stále sa mi ospravedlňoval, a ja som pochopila, že naša láska je pravá. Teda aspoň to vtedy tak vyzeralo...
