Fake or real?!

61. Časť

Z pohľadu Justina:

V klube som sa zarozprával s jednou babou. Bola úplne zlatá. Strašne sa mi zapáčila. Bola niečim iná. Nepotrebovala byť v klube natiahnuta v obtiahnutých sukniach a tričkách ale aj keď bola ležernejšie oblečená bola sexy.

"Nie si od tialto, však?"
"Nie študujem tu na rok."
"Od kial si?"
"Zo Slovenska."
"Moja jedna z tanečničiek je od tial."
"No vidíš... Tak to trocha musíš poznať."
"Parkrát sme sa o tom rozprávali."
"Mal by si sa tam dojsť pozrietl." Zasmiala sa.
"Ak ma tadial prevedieš."
"Budeš musieť ale počkať len teraz som došla sem do Ameriky."
"Okej sme dohodnutý."

Rozprával som sa tam sňou dlho. Volala sa Ema. Mala velmi dlhé, hnedé vlasy a krásne modré oči. Pozval som ju na drink a rozprávali sme sa pri bare.
"Nejdeme tancovať?" Usmiala sa na mňa.
"Okej."
Stiahla ma za ruku a šli sme na parket. Hýbala sa strašne dobre. Postupne sme sa k sebe začali približovať. Zvrtol som ju chrbtom k sebe. Mala neskutočne super zadok. V bielych potrhaných gatiach s Old school Vansami a obyčajným čiernym Supreme tričkom vyzerala neodolatelne. Nenápadne sa o mňa obtierala. Začal jej zvoniť telefón. Na obrazovke blikalo mena Sara.
"Musím to ísť zodvihnúť."
"Poď tuto," chytil som ju okolo pása a ťahal na balkón.
Zavrel som dvere a zdvihla telefón. Nič som jej však nerozumel kedže hovorila po slovensky.
"Ja už budem musieť ísť," povedala.
"Nie ešte nechoď!"
"Volala mi kamarátka a ja už unavená... Nechcem ju nechať ísť samú domov."
"A mňa tu možeš nechať samého?"
"Ty tu sám určite nebudeš."
"By si sa čudovala..."
"Rada s tebou ešte pokecám ale naozaj musím už ísť."
"Pustím ťa pod podmienkou, že mi dáš číslo."
"Beriem." Zasmiala sa a nadiktovala mi číslo.

Keď odišla šiel som aj ja. Nemal som náladu tam už byť.
Ráno ako som sa zobudil som jej hneď napísal.
J: Ahoj, nemáš čas večer?😎

Za pár minút mi hneď odpísala.
E: Na teba si ho nájdem💁🏼
J: Pošli mi adresu, kde bývaš. O 18:00 ťa vyzdvihnem!

O pár minút mi znova odpísala a poslala mi adresu a pípla ešte jedna smska.
E: budem ťa čakať🌸

Dosť som sa na ňu tešil. Po štvrť na šesť som sa šiel osprchovať a obliecť. Obliekol som si čierne rifle, biele tričko, mikinu, šiltovku a okuliare. V aute mám parochňu tak tu si dám potom. Obul som si tenisky a šiel za ňou. Akurát vychádzala z vchodu. Mala na sebe čierne potrhané rifle, mega popiči tenisky, biele tielko, z ktorého jej trčali cecky a cez to koženú bundu. Vyzerala super. Ako otvorila dvere ovial ma jej parfém.
"Ahoj," naklonila sa ku mne a objala ma. Páčilo sa mi, že sa ku mne chovala ako ku normalnému človeku a nebrala ma za omggg Biebeeeer. Celú cestu sme sa rozprávali. Keď sme zastavili pred Subwayom, vytiahol som si parochňu.
"Pre Boha to čo máš?" Začala sa smiať.
"Chceš byť za päť minut na titulke všetkých magazínov a mať po celom svete hejterky mokré 13?"
"Hej veľmi... Vždy som to chcela! Splníš mi moj sen!" Smiala sa. Vystúpili sme a kúpili sme si bagetu a šli si sadnúť na pláž. Chcel som ju zobrať inam ale povedala, že má chuť na Subway a chce sa poprechádzať kedže to tu ešte skoro vobec nepozná. Sedeli sme v piesku, smiali sa a jedli. Už dlho som sa nestretol s tak uvolneným a pozitívnym človekom. Sedeli sme tam do úplnej noci.
"Nejdeš ešte na chvílu ku mne?"
"Mám zajtra školu... Ale tak dospím poobede." Zasmiala sa. V kuse sa smiala... Vobec nie na silu tak milo a úprimne. Neviem ani opísať ako skvele som sa cítil v jej spoločnosti. Stále proste nohami pevne na zemi.
Prišli sme ku mne domov. Bola v nemom úžase keď ho videla.
"Preveď ma tu, prosím."
"To máme na dlho..."
"Tento dom je velký ako moje mesto."
"Ale kdeže... Nie je len sa ti to zdá ale poď," ukázal som na prvé dvere,"začneme tu."
"Fajn."

Pozreli sme si celý dom a potom som šiel do ladničky po pivo a sadli sme si na záhradu. Sedeli sme tam a rozprávali sa. Okolo štvrtej mi začal zvoniť moj súkromný mobil. Bola to Hailey...
"Prepáč, hneď som tu." Odišiel som do kuchyne a zdvihol to.
J: áno Hailey?
H: Kylie je v nemocnici, našli ju v bezvedomí
J: čo sa stalo?
H: predrogovala sa
J: to už ale nie je moja starosť
H: Justin,uhm... Vieš čo, len som ti to chcela oznámiť. Leží v súkromnej nemocnici, veď ty dobre vieš kde... Keď sa uvedomíš mal by si ju prísť pozrieť...