65. Časť

165 11 3
                                    


Z pohlǎdu Justina:

Zo začiatku som si to nechcel ani len pripustiť ale Ema mi veľmi chýbala. Chýbalo mi to ako ma vedela rozveseliť úplne prirodzene. Bolo to dievča, ktoré som si vedla seba predstavoval. Písali sme si celý čas.

Po mesiaci som z toho začínal byť už veľmi smutný. Veľmi ma štvalo to, že sme sa nevideli. V kuse sme si spolu písali a volali. Povzbudila ma do živote tak ako nikto iný. Každý máme chyby ale na nej som ju nevedel nájsť. Ani neviem ako ale zalúbil som sa do nej. Akurát sme mali ísť spolu volať. Bolo neskoro v noci po show a ja som ležal sám v izbe v tourbase.

"Čus Bieber... Tak ako? Kolko dievčat si dneska rozplakal?"
"Prvú stovku na ulici a ďalšiu tisícku na štadioóne." Žartovali sme.
"Uhm... Takže dneska nič moc."
"Ty sa ako máš? Ako škola?"
"Ani by som neverila aké to tu máte lahké. U mňa doma je škola o stokrát ťažšia... Takže si pýtam poznámky a doučujem sa to čo berieme normálne u nás."
"Ako to?"
"Tieto veci čo vy preberáte v mojom ročníku som preberala pred tromi rokmi."
"Jejda..."
"Našla som si ale konečne brigádu. Budem pracovať v jednej malej kaviarni."
"No vidíš, hovoril som ti, že si niečo nájdeš."
"Som veľmi rada, už som sa tu veľmi nudila. Taký nabitý týždeň som mala len s tebou."
"Rád by som bol keby sa vrátime do toho týždňa."
"Bieber, nebuď cíťa."
"Nie si ani ty moc šťastná ako vidím."
"No, možno nie."
"Čo sa deje?"
"Písal mi ten chalan, o ktorom som ti hovorila."
"A?"
"Najprv sme si trocha písali a potom ma chcel vidieť a tak sme spolu volali." Dosť ma to sralo, že jej vypisoval.
"No počúvam."
"Ospravedlnil sa mi a prosil ma aby som mu odpustila a vrátila sa k nemu."
"Aha,"
"Bieber neurážaj sa! Vidím to na tebe! Poslala som ho do riti. Je mi úplne jedno..."
"Ale ja hádam tie."
"Nebuď trapko, jasné, že nie."
"Kedy budeš mať prázdniny?"
"O týždeň."
"Pošlem ti letenky a prídeš ma pozrieť! To je rozkaz!"
"Bieber nechcem aby si mi kupoval letenky."
"To je maličkosť... Možem pre tebe poslať aj moj súkromný triskáč ak chceš."
"Pre boha okej! Beriem si tie letenky." Zasmiala sa.
"Vedel som, že ťa presvedčím."
"Nemala som v podstate na výber."
"Ako sa ti darí v škole?"
"Celkom super idem večer na párty takže sa docela teším." Aj ona mala jednu chybu. Milovala párty a ísť sa von baviť... Žiarlil som na to, že ju nemožem mať pod dohladom. Keby som tam bol, spolu by sme sa opili a dožvie čo ešte. Kedže spolu nechodíme tak si môže robiť čo chce... Ale ja to nechcem aby si robila čo chce.
"Ku komu?"
"K jednému kamkovi, mám sním výtvarnú a dejepis. Je zlatý."
"Ach, jaj..."
"Čo je? Čo si tak stíchol?"
"Potrebujem ťa už vidieť a mali by sme sa porozprávať."
"Justin, viem kam tím mieriš... Ale potrebujeme sa viacej spoznať... A hlavne potrebujeme mať na seba viacej času."
"Ono by to šlo! Vieš to dobre!"
"Justin mám veľa školy... Rada si s tebou píšem aj všetko ale ja popri tom všetkom doháňam ešte moju školu a mám toho veľa."
"Ja verím, že všetko je ako má byť."
"Ja verím v to isté! A preto sa hoď trocha do kludu a nechaj tomu volný priebeh. Potrebujem ťa už vidieť."
"Aj ja teba, Ema."



Pridávam dve časti naraz, ospravedlňujem sa, že úplne na to zabúdam pridávať :(

Fake or real?!Where stories live. Discover now