Fake or real?!

68. Časť

Z pohľadu Kylie:

Mala som úplne plný nabitý týždeň. Popravde stále sa z toho všetkého dostávam... Čo sa týka Biebera. V kuse na to spomínam. Strašne mi ublížil... Strašne som mu verila a bola šťastná, že ma konečne niekto pochopil. Zvonil mi telefón. Volala mi Hailey.

K: áno?
H: dneska je piatok Kaila dúfam, že nemáš ešte nič v pláne
K: nie nemám a ani NIČ NEplánujem
H: to tak si zmenila názor a práve teraz si si naplánovala párty
K: hailey vážne, nie
H: kruci Kylie! Nemienim ťa prať ako chorú tak sa tak ani nesprávaj! Neverím, že si stratila chuť k alkoholu a k ožieračkam
K: ach Hailey ty potvora... Odvezie nás moj šofér... Kde a kedy?
H: o 23:30 u Steava
K: dobre, dobre Hailica... Maj sa
H: poriadne sa nahoď má 18! Velká párty
K: ako inak... Dobre dobre... Píšeme si pa
H: cmuk cmuk

Socka mala... Hailey je ten človek čo vás na všetko prehovorí... Či chceš ale nechceš. No nič už som povedala, že idem. Opúšťacie a lutovacie večery na chvílu odložím... Šupla som sa do sprchy a poriadne sa umyla. Makeup si rada robím pomaly.... Keď som bola namalovaná šla som sa obliecť. Nemám náladu na nič extra a tak som si dala čierne boyfriend jeans a do nich biele body ku krku. Nemalo rukávy takže sa neuvarím. Rifle boli tiež potrhané a tak som si obula timberlandy. Okeeej no mali výstrih neublíži. Prezliekla som si body na biele ale s pekným V výstrihom. Vlasy si nechala tak ako boli, mierne vlnité. Mobil som si zastrčila spolu s nejakými peniazmi do vrecka, nastriekala na seba parfém a vyrazila som do auta. Cestou sme sa stavili pre Hailey. Povedala som, že šoférovi možno ráno ani volať nebudem a nech ide v klude spať. Bolo mi ho lúto volať ráno no uvidím ale. Vošli sme dnu, kde párty bola v plnom prúde. Šli sme hneď k "baru"... Rozhodli sme sa, že vodkou nič nepokazíme a tak sme si naliali tej a zaliali ju džúsom. Popíjali sme pri bare až sa pri nás zastavil Steave. Hailey mu dala darček aj za mňa. Rozprávali sme sa chvílu ale o pár minút ho začala ťahať nejaká čajka. Šli sme si sadnúť von. Hailey zastavili nejaký ľudia a tak som si šla sadnúť von. Uvidela slm jedného fakt pekného chalana. Usmiala som sa na neho. Mal blond vlasy a modré oči. Videla som, že si to niekam namieril a tejne som dúfala, že ku mne. Popíjala som si svoj drink až mi z neho došlo teplo a tak som si rýchlo spravila drdol.
"Ahoj, máš tu volné?" Usmial sa božským úsmevom.
"Hej, hej mám."
"Čo ty tu tak sama?"
"Došla som s kamoškou ale zastavili ju kamoši... Tak na ňu čakám ale nemyslím, že sa jej dočkám." Zasmiala som sa.
"Vidím, že už máš prázdny pohár. Skočím ti doliať. Čo piješ?"
"Vodku a džús.. Ale ako prosím fakt málo tej vodky."
"Dobre, dobre." Usmial sa a mne bolo jasné, že tej vodky tam teraz bude eǎte viacej. Po pár minutách sa vrátil.
"Ďakujem," usmiala som sa. Chvílu sme tam kecali a opíjali sa... Nechcela som to preháňať ale chcela som sa opiť. Ale znova nejaké znásilnenie už naozaj neznesiem... Až teraz si uvedomujem ako o mne nikto skoro nič nevie. Tak som už radšej s alkoholom prestala.
"Nedáš si?" Vytiahol z plastového sáčiku tabletku.
"Nie, určite nie."
"No ták..."
"Určite nie,"chcela som odísť no chytil ma za ruku a pritlačil o stenu. Spomalil sa mi dych. Všade v kuse behali ludia takžˇe som sa až tak nebála ale aj tak mi to bolo nepríjemné.
"Klud mńa sa báť nemusíš, neberiem to. Mal som to len dvakrát a toto mi len teraz dal kamarát tak sa len tak pýtam, či nechceš." Len som prikývla hlavou.
"Nedáš si niečo na pitie ešte?"
"Nie... Diký." Pokrútila som hlavou.... Už som tam nechcela byť a tak som sa nenapadne vyparila.