My World <3.

2.časť

Na druhý deň som sa zobudila až o 11:00 pretože som celú noc myslela na to stretnutie s Justinom.  Rýchlo som vbehla do kúpeľne a umyla som sa . Zbehla som dole ale nikto nebol  doma tak som sa pozrela z okna či nie sú na záhrade alebo či je auto na mieste , teda na „parkovisku“ . Auto tam nebolo iba naše staré s ktorým nikam nejazdia . V tom som si uvedomila že mám vo vačku stále Justinove číslo . Rýchlo som bežala do chodby ale bunda tam nebola. Rýchlo som šprintovala hore schodmi a do kúpeľne .  Bunda bola už nachystaná na pranie. Schmatla som ju a bežala do izby. Vybrala som to číslo a naťukala do mobilu . Pol hodinu som sa pozerala na mobil s pocitom či mám zavolať alebo nie. Mala som nervy ale zavolala som mu. Od nervov som po 5 sekundách položila . Za 5 min. mi niekto zavolal dvihla som . Ozval sa niekto  americkým hlasom:

,,Ahoj , poznáme sa?“– ozval sa známy Justinov hlas .                     

„Aahoj , to som jaa Katie“- bola som vystrašená a nervózna.

„Jéj , ako sa máš?“- povedal milým hlasom až takmer natešeným.

„Super , čo ty?“ – neisto  som u odpovedala .

„Fajn , počuj mohla by si mi dať tvoj FB a Skype?“

Dala som mu ich a rozlúčili sme sa a dohodli sme sa že si napíšeme na FB a zavoláme na Skype . Bola som strašne nadšená ale aj troška v obavách že čo keď budem od nervov rozprávať hlúposti? Neviete si to predstaviť. O pár minút mi prišli žiadosti o priateľstvo .Prijala som lebo som videla že je od Justina.  Zrazu mi niekto napísal na FB . Bol to Justin. Celá som sa sčervenala a bola som naozaj strašne rada .Napísal :

„To som ja , Justin“- (keby mi to nenapísal asi by som to nezistila)

„Áno viem“ – snažila som sa byť milá.

Písali sme si asi hodinu . Bol strašne milý ale strašne som sa triasla . Neviem asi poznáte , keď si píšete s niekým kto sa vám páči alebo tak. Po chvíli mi Justin napísal či by som nešla von ale musela by som prísť pred hotel lebo by sa stratil. Pritom Bratislava nie je veľké mesto. Napísala som mu že pôjdem rada ale neviem či ma mama pustí a on povedal že to vybaví len nech mu dám mamkine číslo , ale vedela som  že toho moc nevybaví , pretože mama nevie po anglicky . Dala som mu to číslo a zavolal jej. Asi 5 min. po tom ako som mu dala to číslo prišli naši domov. Mama bola nejaká bledá tak som sa jej spýtala čo sa deje . On sa na mňa pozrela a začala :

„Volal mi nejaký Američan.“- asi sa aj trocha bála , znela vystrašene.

„Jáj , áno viem kto to bol..“ -tvárila som sa nevinne .

„Kto?“ – spýtala sa udivene.

„Justin... len sa chcel spýtať či by si ma pustila von“

„Katie , máš 17 , prestaň si vymýšľať hlúposti . Nepoznáš žiadneho Justina Biebera ! „ – kričala na mňa. „Fajn , tak mi never“- odišla som.

Šla som radšej do izby kde som mala na posteli notebook. Pozrela som sa čo nové na FB. Mala som novú správu od Justina. Pýtal sa že prečo moja mama nevie po anglicky.  Myslela som že umriem od smiechu. Napísala som mu že nech na to kašle a nech sa nabudúce nesnaží nič vybavovať.

Napadlo ma že sa pôjdem spýtať či môžem isť teda von . Bežala som za mamou a spýtala som sa či môžem ísť s Justinom von. Ona na to:

,,Chceš ísť von s imaginárnym Justinom? Dobre tak bež" – povedala ironickým hlasom.

Pribehla som k notebooku a napísala že idem.

Za 15 minút som bola pred hotelom. Niekto mi volal tak som dvihla a Justin mi oznámil že za chvíľu je dole. Po pár minútach zbehol zo schodov Justin zo slnečnými okuliarmi a čiapkou, napriek tomu že slnko nesvietilo .

,, Justin? Kam by si chcel ísť?“ – spýtala som sa ho.

,,Naozaj netuším , povedz ty , nepoznám to tu. " - usmial sa tým jeho dokonalým úsmevom.

,,Dobre teda.“ – odfrkla som .

Šli sme do neďalekého bratislavského parku kde bolo strašne veľa ľudí. Justin sa na mňa pozrel tak či to myslím vážne . Tak sme šli ďalej do starého parku , tak na šťastie boli tam asi 2 mamičky z deťmi a nejaká partia. Bola tam malá kaplnka a vzadu ďalšie lavičky šli sme teda tam. Z jednej aj z druhej strany bola cesta . Pred nami bol nejaký obchod a vedľa toho mäsiarstvo. Za nami banka a kaderníctvo. Sadli sme si na drevenú lavičku kde boli vyryté rôzne znaky ako D+K a podobné veci . Chvíľu sme sa s Justinom rozprávali naozaj o všeličom. Potom som mu pozrela do očí , mal ich naozaj také orieškovo-čokoládové . Krásne !!!. Zahľadel sa do mojich modrých očí , pozeral sa na mňa strašne dlho. V tom sa ku mne začal nakláňať aby mi dal bozk. Čistou ,,náhodou"(určite to spravila naschvál!) šla okolo moja mama ktorá šla do mäsiarstva lebo zabudla kúpiť mäso. Hneď ako zbadala že sedím na lavičke s nejakým chalanom vbehla za nami chytila ma za ruku a odtiahla ma preč. Ja som skríkla a treskla Justinovi do hlavy. Otiahla ma na druhú stranu parku kde sme nasadli do auta a šli domov. V aute ma zamorilo milión otázok ako:

,,Kto bol ten chalan?"- tvárila sa akoby sa nič nestalo.

,,Mami , nechaj ma nemám 10 rokov"- vybehla som na ňu .

,,Kto to bol?" - spýtala sa ma nahnevane . Ja som bola ticho.

Prišli sme domov a ja som vybehla hore schodmi, so slzami v očiach do izby.  Bolo už celkom dosť hodín no ja som nemohla spať , stále som mala pred očami ako tam Justin Bieber sedel sám . To že som sa v sobotu ani v nedeľu neučila mi bolo srdečne jedno . Myslela som len na Justina.