3. časť

292 14 7
                                    

Ráno som sa zobudila s tým že som sa vôbec neučila , ale to bol môj najmenší problém. Stále som mala pred očami Justina ktorý sám sedí na lavičke so sklopenou hlavou. Stále som mala slzi v očiach tak som sa ani nemaľovala. Nestíhala som . Do školy som prišla tesne pred zvonením (ale to bolo bežné). Ani som sa neprezula ale rovno bežala hore po schodoch. Ako som rozrazila dvere videla som Ann v prvej lavici spolu z Tomom. Videla som že na mojom mieste ZASE sedel John hneď vedľa môjho suseda. Hneď ako videl že som došla bežal k prvej lavici a vyhodil Toma z miesta  aby som mohla isť k Ann.  Ann ma dosť originálne ignorovala. Tak som to neriešila. Po tretej hodine mi prišla esemeska s textom:

,,Hej , čo sa stalo?" - áno bol to Justin , bola som strašne rada že mi napísal.

,,Ahoj, ospravedlňujem sa ti za mamu, neviem prečo to spravila“ – bola som naozaj smutná.

,,To je v pohode, ony su hádam všetky rovnaké.“ - obraňoval ju .

,,Dobre musím ísť tak zatiaľ ahoj“ - rozlučila som sa

,,Dobre , ahoj“ –odpísal.

Celú Matiku , Fyzika aj Anglinu som rozmýšľala nad tým čo je to za prekvapenie . Keď som vyšla zo školy šla som na obed aj keď jedlo z našej jedálne sa dalo vyrovnať pneumatikám.

Na obede som s Terkou už bola udobrená a mala ísť ku mne. Chodila ku mňa dosť často ale ja k nej každý štvrtok do vedľajšej dediny . Z jedálne sme vyšli s divným pocitom ale neriešili sme to . Pred školskou budovou som si dala nejakú žuvačku čo som našla v taške . Zrazu som počula trúbenie auta . Dobre som sa obzrela ale nič som nevidela tak sme popri škole šli k nám (bývam fakt blízko školy). Po ceste šlo auto ktoré trúbilo tak sme zastavili a ono zastavilo tiež . Vystúpil z neho Justin a zakričal na nás aby sme šli rýchlo k nemu. Zbadali ho kamarátky , ale aj Belieberky z vyšších ale aj z nižších ročníkov . Rozbehli sa k autu ale Justin nás rýchlo natlačil do auta a odfrčal s nami rovnou cestou priamo na poľnú cestu ktorá viedla k jazeru . Pri jazere sme zastavili a Justin nám otvoril dvere aby sme vystupili . No ja ako panička som mala rozviazanú šnurku stúpila som na ňu a spadla dole kopcom až do jazera (*le šikulka) . Samozrejme som bola celá mokrá .Justin s Ann sa za mnou rozbehli ale skoro spadli tiež  . Zišli pomaly dole a pýtali sa ma či som v pohode , lenže tým že bola polka marca tak som skoro zmrzla. Justin vybehol do auta a vzal deku a zakryl ma s ňou. Sadli sme si na pláž a rozprávali sme sa spolu s Ann aj s Justinom. Boli sme tam dlho a ja som bola zmrznutá tak či onak. Justin nás zaviezol domov. U nás sme sa rozprávali:

,,Čo sa ti na tom Justinovi môže tak páčiť?"- povedala mi ironickým retardovaným hlasom

,,Ono to nejde povedať , proste ho milujem!" - oborila som sa na ňu.

,,Aha , musíš to vedieť" -.- - bola neodbytná.

,,Keď si pozrieš film "Never say never" tak mi povedz" - nedala som sa

,,A máš ho?" – spýtala sa.

,,Samozrejme!!!" – veď ktorý Belieber ho doma nemá?

Pustili sme si teda ten film. Počas filmu sem tam prehodila pár slov typu: ,,On je taký zlatý“ alebo ,,Aha aký bol krásny“ a podobné veci.  Neskôr si pre ňu prišiel otec ani to nestihla dopozerať ale nevadí ! Šla som teda spať aj keď nemohla som zabudnúť na ten trapas keď som spadla do vody . Justin mi na dobrú noc napísal esemesku v ktorej písalo : ,,Katie , dobrú noc a krásne sny“.

My World <3.Kde žijí příběhy. Začni objevovat