Prípad pre Mňa & Malú Wendy

1-O mne & spomínaní

Ráno, 11:32
Dnes ideme do útulku. Som zvedavá, aké šteniatka tam budú. Chcela by som si nejakého adoptovať. Ale moja nevlastná mamina mi to nedovolí.
Áno, nevlastná. Moja pravá mamina zomrela, keď som mala zhruba 2 roky. Ani neviem, prečo. Všetci to predo mnou z nejakého neznámeho dôvodu taja. Iba hovoria, že som mala šťastie, že nezomrela ako tehotná.
Každopádne, otec nebol schopný sa postarať o jedno dieťa, takže ma dal do detského domova, kde som bola tri roky.
Potom si ma adoptovala taká staršia žena, ktorá vždy nosila svoje biele vlasy zopnuté do dlhého vrkoča, čo sa mi zdalo trochu retro. Bola však veľmi milá. Neskôr však umrela, a "zdedila" si ma jej dcéra. To je tá sprostá macocha, ktorá je teraz mojou nevlastnou mamou.
Takže som svojich rodičov nikdy nepoznala. Je to smutné. No viac ma trápi, že ma títo nemajú radi.
Domáce väzenia sú také časté, že pomaly ani neexistuje mesiac bez nich😳. Tá tučná macocha...tá, čo často nosí čierne legíny, takže môžte krajšie vidieť jej tuk a voľné biele tričko, v ktorom vyzerá ako duch👻, ma chcela zdediť pravdepodobne preto, lebo nemôže mať deti, keďže má 500 ton. To je dobré. Ale radšej si mala zobrať decko 367-krát tlstejšie odo mňa, aby mali rovnaké hobby - jedenie.
Mám 13. A šteniatko chcem preto, lebo nechcem byť samotár tak, ako teraz. Nevadilo by mi, že by som s ním 5-krát do dňa chodila von. Ani, že by som po ňom...ehm..upravovala hovno.💩. Haahaa. Ha. Ok, toto bolo divné. Mám chudú postavu, čo mi prinieslo veľa zlých poznámok od macochy. Volám ju Macha. Nenávidí tu prezývku, čo je dôvod, prečo ju tak volám 😜. Preto ma prezýva Betha. Čo nie je také zlé, ako Macha, ale robím sa, že mi to hrozne vadí, aby nevymyslela nič horšie.
Záujmy mám iba; písanie kníh a pozeranie na detektívky. Ako dospelá by som chcela byť buď; policajtkou (podobne ako Judy Hops v mojom obľúbenom filme - Zootopia) <= detektívkou, alebo spisovateľkou. Síce mám rada zvieratá, ale veterinárka by som za nič na svete nebola. Nebavilo by ma to. A čo, ak mi to zvieratko pri operácii umre? Bola by som vtedy veľmi smutná. Bývame v starom dome, ktorý má vyše 80 rokov. Vraj v ňom už bývali tri generácie, a stále sa tu nachádza ich duša - aj, keď zomreli. Príde mi to trochu strašidelné, ale práve to sa mi páči. Mám rada drámu. A celkom aj horory, pokiaľ to nie sú úplne blbosti.
11:56
Spomínam si iba na málo príhod z detstva s rodičmi. No jednu, tú najhoršiu  viem i najpodrobnejšie.

Boli sme na lúke a jemný príjemný vetrík nás šteklil. Vtom však začalo pršať. Schovali sme sa do takého bunkra, čo bol blízko nás. No bola taká búrka, že rodičia museli odísť do auta pre bundy, ktorý bol dosť ďaleko. Zhodou okolností som však spadla a nechutne si udrela nohu. Ocino a mamina ma nemohli zobrať, lebo mali obrovskú svalovicu. Tak mi povedali, že sa o chvíľu vrátia a tak ma tam nechali. Samú. Úplne. No prešla hodina a oni nič.( Jasné, keď som mala dva roky, takéto podrobnosti som si nepamätala, no viem si domyslieť 😉.) Nevracali sa. Trocha divné, veď auto bolo pomerne blízko. Ale ja som bola trpezlivá. Čakala som...a čakala. Prešlo zhruba 5 hodín. Začala som byť hladná. Náhodou šiel okolo policajt, tak ma tam videl samú. Plakala som. Zobral ma a dal na sociálku. Neskôr som šla do detského domova. A ďalej už poznáte. Mala som divné detstvo.

14:13
Túto odpornú spomienku som nosila každý deň ako ťažkú ťarchu v srdci. Deň čo deň sa mi sníval sen, ktorý hovoril to isté, len čudné bolo, že som v nich bola pes. No to bolo ešte lepšie. Neskôr sa mi snívali nočné mory, prenásledovali ma každý deň i noc. Mache som to nikdy nepovedala. Oh, asi som zabudla spomenúť Macocháča. To je jej muž. Dodnes neviem, kto je blbší. Volám ho tak. Jemu to je však jedno. On si ma práveže vôbec nevšíma. Aj keby som mu rezala nohu, on by nič necítil.

Práve ideme do útulka. Teším sa. Idem sama, Machu nezaujímajú zvieratá (teda, pokiaľ nie sú na tanieri, vtedy si ich prosí 😉). Idem spojmi. Vopred ma upozornila, že si žiadneho nemôžem adoptovať. Tak zatiaľ čau.

Gratulujem!  Práve si si dočítal/a 1. časť knihy: "Prípad pre Mňa & Malú Wendy". V ďaľšej časti pôjde..ako už viete do útulku. Od 4. Kapitoly to už bude napínavejšie. 😎. To sľubujem. Veľmi by ma potešilo sledovanie/odber, ktorý by som oplatila, like-🌟 tak isto. A milý komentár by tiež nebol zlý 😝. Prosím povedzte, čo sa vám páči a čo nie, a ak by ste ma nasledovali, mohli by ste sa zapojiť aj do súťaží -> viac info -> sledovanie. Ďakujem za kliknutie na tento príbeh a za všetko. Čaute! Mám Vás všetkých moc rada!😙❤