Prípad pre Mňa & Malú Wendy

3❤ Zlatá Taška

No skvelé. Macha ma upáli zaživa. Na toto som nepomyslela. Kam ju schovám?

16:43

Asi hodinu blúdim po meste, aby som našla nejakú vec, kde by som ju skryla. Zrazu uvidím stánok "Healthy Passion" s čerstvým Smoothie. Kúpim si tam perfektný shake z jahôd.

---------------------ღ๑×××๑ღ-------------------

Je krásny slnečný deň, a všetko sa zdá byť perfektné. S Wen...kde je Wendy???

Ohhh nie! Do šľaka! Wendy! Wendyyyyy!!!! Kričím ako blbá.
"Nevideli ste náhodou také biele šteniatko?" spýtala som sa s nádejou v hlase. "Je mi ľúto, no nie," odpovedajú ľudia. Pri niektorých je vidno sarkastický smiech, iní nevyzerajú z toho nadšene.

17:01
Už vyzerá, že všetko je stratené.
"Sssppps" šepká niekto. Otočím sa. Stojí tam dievča s červenýmu šatami a modrými topánkami. Pozerá sa na mňa a asi tým naznačuje, že sa mám na ňu pozrieť. Ukazuje nejaké znaky. Nič z toho nerozumiem. Potom ujde. Snažím si spomenúť na tie znaky, no neviem, aké to boli. A čo mali znamenať? Som totálne zúfalá.

---------------------ღ๑×××๑ღ-------------------

17:25
Vtom príde nejaký muž. Hovorí niečo po cudzom jazyku. Cítim sa úplne dne. Čo robiť? Nikoho tu nepoznám!

17:32
Plačem..viem, že mi plač nepomôže, ale...zrazu ku mne príde iné dievča. Super, ďaľšie neznáme veci, čo? No hovorí po slovensky: "Poď, musíš odísť." "Čože? Mňa tu nikto vyháňať nebude!" "Si v nebezpečí. Radím ti," - vážna tvár. "Nemôžem odísť, stratil sa mi tu psík a musím ho nájsť!" plakala som ešte viac.
Ježiši! Čo to som za majiteľku, keď nedokážem ustrážiť psa ani na jeden deň!
"To ma mrzí, ale je to pre tvoje dobro. Vieš čo, poď ku mne domov-musíš niečo vedieť a potom si psa môžeš pohľadať, "otočila sa na svojom vcelku vysokom opätku (na to, že má asi trinásť.)

U nej doma
Pravdepodobne nie je až taká bohatá. Steny sú pobúrané a v obývačke nie je telka, ani počítač. Nechápem, ako to bez neho vydrží.
"Poď, ukážem ti moju izbu," povie, a znova sa otočí na opätku, čo spôsobí nepríjemný zvuk.
Izba je na tom trocha lepšie. Má síce mobil, ale je tlačítkový. "Sadni si," ukáže na posteľ.
Sadnem si.
"Čo by si chcela vedieť?" spýta sa ma. "Ja neviem, prečo si ma sem pozvala?" čudovala som sa. "No jasné, prepáč," spomenula si a vytiahla malý zápisník, ktorý si rozhodne už to svoje prežil.
"Toto," ukázala naň, "je veľmi vzácne," povedala vážne. "Haha!😂😂😂" zasmiala som sa. Toto? A vzácne?
"Nesmej sa!" zase nahodila ten svoj vážny výraz.
Vie sa vôbec usmievať?
"Kedysi dávno bolo toto miesto plné harmónie a kľudu. Teraz to je však nočná mora." odmlčala sa. "Prečo?" nechápala som. "Vidíš tých ľudí?" opýtala sa ma potichu a priložila prst k oknu. "Hej," prikývla som. "Sú odporný!" začala kričať.
"A čo také robia?" začala som sa báť, ale aj tešiť zároveň.
Niekto zabúchal ma dvere. "Ó nie! Asi ma počuli! Pamätaj si túto značku: FP. Myslím, že ti to pomôž..." ani nedokončila...zobrali ju totiž dvaja muži. Boli celí v čiernom."A...zlatá taška! Zober..." dvere sa zatvorili. Počula som iba plač a nariekanie. Bežala som. Schmatla som si zlatú tašku.
Cestou som stretla Stacie. Pýtala sa, kde je pes. 😱😯. Úplne som naňho zabudla. Povedala som, že je u mňa doma.
Dnes bol šialený deň. Až príliš. Plakala som. Znova. Za maminou a psíkom. Opäť som iba tá osamelá Jessy. Ach jaj. A asi aj navždy budem.
Otvorila som zlatú taštičku. Mala niekoľko priehradok.
V prvom boli odkazy. V druhom všelijaké náramky. Tretí sa mohol pýšiť krásnymi perlami. Štvrtý bol plný tričiek, ktoré podľa mňa robila vlastnoručne. Piaty bol obrovský, no prázdny.
Pozrela som si odkazy. Boli to papieriky s nápismi. Zaskočil ma minimálne jeden, kde stálo: "Tí Čierny povedali, že musím ísť do FP. Je to tam hrozné. Dúfam, že nie som jediná, čo tam chodí." Zaskočilo ma to, lebo nie je jediná...

Ták...3!!! Je za nami. Dúfam, že sa vám príbeh aspoň trochu páci. Nebudem vám hovoriť, čo sa stane v 4., lebo to je tajomstvo. 😄😜. Pls vote a komentár by ma potešil, aj keď najviac sledovanie. Hrozne vám ďakujem za 9 👍 v dvoch kapitoliach! Asi to niekomu venujem, takže ešte neviem komu 😒. Ale Neva! Ľúbim vás <3