my husband STALKER (h.s.)

chapter 1. - The beginning

Pred piatimy rokmi;
V súčasnosti príbehu majú obaja 23 takže v týchto flashbackov majú osemnásť.

Chaz na stôl položil dve krabice pizze spolu s pivami a hlasno sa zasmial. Obaja s Mikeom sme sa na neho prekvapene pozreli, no ďalej sme sa venovali nášmu súboju vo Fife. Dnes bol jeden z tých kľudnejších dní aj keď som mal pocit, že takýchto dní nebudem zažívať rapídne veľa. Pred pár hodinami som mal celkom dosť zaujímavý telefonát od mamy jednej slečinky, ktorá si asi nedáva pozor. Celá pointa bola v celku hnusná, no aj tak som to prial aj keď doteraz ľutujem to, že som s tým súhlasil no peniaze sa mi ako mladému chalanovi dosť hodili a vďaka tomuto som o nich teda nemal núdzu. Možno by sme sa inak ani nespoznali, no aspoň by sme si neprešli toľkými sračkami.

Selenina mama ma poprosila aby som začal jej dcéru kontroľovať a chrániť. Aspoň tak zneli jej slová, no ja som vedel, že to bude pre mňa znamenať stratu súkromia, času a hlavne.. sledovať jej krok bolo to najhoršie. Prišlo mi to úplne šialené a hlavne som nemal potuchy prečo sa zamerala práve na mňa. Odkiaľ ma vôbec pozná? Ja, Chaz a Mike sme doteraz ako malí a drzí chalani, ktorí sa túľajú po večeroch v baroch s alkoholom v ruke, tak prečo by dávala jej dcéru do takýchto rúk? Jediné horšie než spomínané čo sme doteraz robili bolo kupovanie nejakých omamných látok, ktoré máme doteraz k dispozícii no nič nové nekupujeme. Možno by som sa radčej vrátil k tomu ako sledovať niekoho a donášať na neho. Najhoršie bolo, že to dievča o ničom nevedelo a aj tak mala na tvári spokojný úsmev. A ja? Vôbec som netušil do čoho som sa to zaplietol. Celé šialené som to zhodnotil v okamihu keď mi jej mama poslala do telefónu niekoľko desiatok fotiek jej dcéry. Mala krásne hnedé dlhé vlasy a prekrásne hnedé oči, no to nič nemenilo na tom aké chúďa bolo a aké zviera som bol ja.

"Harold!! Nad akou zase premýšľaš?" buchol do mňa Mike pričom mi vypadol z ruky ovládač. Strhlo ma pri myšlienke na Selenu. Myšlienke na to všetko okolo nej. Postavil som sa z gauča a namieril si to po schodoch do kúpeľne. Pozrel som sa na seba do zrkadla a úprimne? Prišlo mi zo seba zle a to som ani s ničím nezačal. Opláchol som si tvár studenou vodou, ktorá mi spôsobila po tele zimomriavky. V hlave som si len opakoval, že to robím hlavne pre seba. Pre peniaze a teda pre moju budúcnoť ktorá sa odvíja len a len odo mňa.

"Hej! Harry! Si okay?" zakričal na mňa z dola hlas jedného z nich. Bože. V akom som to stave, keď už neviem ani rozoznať hlas môjho kamaráta? No v kurevsky zlom.

Pomaly som prešiel po schodoch, ktoré každým mojim krokom zavŕzgali. Keď som sa vrátil k nim zahovoril som svoje divné správanie a po zvyšok večera strávil pretvarovaním sa. Naozaj som nevedel čo som mal urobiť a povedať im to som v pláne naozaj nemal.

+×÷

Prehrabujúc vlasy som prechádzal von zo školy a rútil sa do upršaného počasia, ktoré som v tomto momente ignoroval. Počul som za sebou dva známe hlasy, no nič ma nedonútilo zastaviť. Mal som pred sebou jasný cieľ. Moje oči registrovali len jedinú osobu, ktorá rovnako ako ja bežala s uslzenými očami preč. Pozrel som sa za seba v nádeji, že to Chaz s Mikeom vzdali a tak aj bolo. Spadol mi kameň zo srdca, keď som ich za sebou nevidel pretože som naozaj nemal náladu im dávať falošné vysvetlenia môjho náhleho odchodu.

Uvidel som Selenu ako zabočila blízkeho parku v ktorom sa po večeroch určite neodohrávali pekné veci, a vybral sa aspoň k určitej vzdialenosti k nej. Bol som omnoho viac nervóznejší ako keď som si túto chvíľu predstavoval. Neverím, že si taký slaboch Styles. V svojom živote si urobil horšie veci a navyše o tomto nebude nikto vedieť. Ozvalo sa moje svedomie s ktorým som musel súhlasiť. Nikto sa o tom predsa nemusí dozvedieť.