my husband STALKER (h.s.)

chapter 2. - Eye contact

Pred štyrmi rokmi ;

Stála som pred ním s jemne zmoknutými vlasmi a šatami, ktoré mi zakrýval kabát divajúc sa na Stylesa. Rose ma potiahla za ruku čím ma vytrhla z rozmýšľania a vsotila do neznámeho chalana, ktorý ma zachytil rukami. "Príjemnú zábavu." zašepkala mi tesne do ucha Rose keď som sa vystrašene pozrela na oboch, no na jej tvári, ktorú som si všimla pozrieť ešte predtým než odišla, panovala pobavená tvár. Rozutekala sa zvítať sa so svojou partiou do ktorej som síce nepatrila no navzájom sme občas prehodili pár slov. To bola Rose s ktorou sa poznám od konca základnej školy do ktorej prestúpila v poslednom ročníku. Ukecané, milé dievča s tmavo hnedými vlasmi, ktoré si každé ráno precízne kulmovala. Nadaná, no lenivá na akúkoľvek formu vzdelávania či prehlbovania svojho talentu ktorým bol spev.

Miešalo sa vo mne veľa pocitov. Nevedela som do koho som narazila. Chcela som sa tak celkom stratiť v dave. Nemala som rada veľa pozornosti. Teda môžem povedať, že skoro žiadnu. Chalan predo mnou mal hnedé vlasy a modré oči, ktoré mu vďaka svetlu svetlo žiarili. Až po chvíli pozerania sa do neznámej tváre som zistila kto to bol. Mike. Zo začiatku sa mi jeho rysi nezdali povedomé veď som ho už nevidela dosť dlho. Jeho dych narážal do mojej tváre a kvapky dažďa pokrývali moje suché pery ako aj ostatné časti tváre. Objali sme sa pričom som očami hľadala chlapca, ktorého som uvidela ako prvého stáť pri dverách. No nebol tam.

Harry's pov

"Chaaaz. No taak. Otvor tie dvere!" búchal som na presklené dvere izby. Chaz sa už polhodinu schovával s dievčaťom, ktoré ho tam pravdepodobne malo čakať. Aj cez to, že polka mojej tváre horela vďaka jeho úderu, vedel som, že ho musím z tade dostať. Ľutoval by to ďalší rok a to len pre jeden dôvod, ktorým bola Selena. To malé sprosté dievča, ktoré na každom kroku revalo a bolo až príliš psychicky labilné. Bola príšerná. Nemal som pochýb o tom, že jej správanie irituje jej matku, ktorá koná tak ako koná. Áno. Za ten rok som sa dosť zmenil a to aj vďaka nej. Bol som na každom kroku ostražitý a nemohol som pripustiť to, že by sme sa stretli. Ja som pre ňu nemal existovať a ani ona pre mňa. S vecami čo som vedel už vôbec nie. Aspoň tak zneli slová jej matky.

Vzdialil som sa od dverí no krátko potom som započul Chazov hlas.

"Harry." trhlo mnou. Oh nie.

"Chaz. Ty debil! Čo si to spravil?" dal som mu jemnú facku aj keď si zaslúžil viac. Vlasy mal porozhadzované na stranu a na tvári ten známy výraz.

"Sám si povedal, ž-"

"Nie. Stačí pretože tak som to nemyslel." tento krát som mu strelil poriadne pretože ten jeho výraz v podobe 'je mi to jedno' ma vytáčal. Presne som vedel čo teraz potrebuje. Nechcel som viac vidieť ako sa po zvyšok roku opíja a ľutuje. Zbehol som po schodoch do kuchyne v ktorej bolo stále plno ľudí. Vybral som zo skrinky pivo a nasypal doň prášok, ktorý som vytiahol zo zadného vrecka nohavíc. Snáď po tomto zabudne.

Selena's pov

"Ach Mike. Mám pocit, že je to roky čo sme sa nevideli." Usmial sa na mňa aj cez to, že sme boli obaja zmoknutí a mne začínala byť zima na nohy. Do ruky mi s nadvihnutím obočím vložil pivo. Prikývla som a opatrne si ho od neho vzala.

"Vieš, že si super baba ale kvôli Chazovi nechcem dráždiť." zasmial sa čím odhalil svoje zuby a v tomto štýle náš rozhovor pokračoval zatiaľ čo sme rýchlym krokom kráčali do domu.

Harry's pov

Vybehol som rýchlo po schodoch za Chazom s pohárom v ruke. Bál som sa mu to dať pretože raz som niečo takéto už podnikol a ten dotyčný z toho nevyviezol veľmi dobre. Príznaky ako bolesti hlavy či závraty boli viac než očakávané.