Vošla som do tieňov. V ušiach mi zaznel škrabľavý smiech. Ten smiech mi spôsobil zimomriavky na temene krku a rukách. Temnota má opäť radosť z môjho neúspechu.
Sadnem si na mach zničená pokusom o normálny život. Svetlo predom ňou uteká a ja nevládzem za ním bežať. Bude lepšie keď v sebe privítam Temnotu ako starú známu a nechám sa pohltiť. Bude to tak všetko ľahšie.
Temné myšlienky, ktoré mi výrili v hlave my nedali ani chvíľu pokoja až kým som únavou neupadla do hlbokého spánku.
Viem po dlhej dobre znova píšem :) síce je to kratučké ale hádam sa vám to bude páčiť ;)
