,,Nie!" vrieskala som s plného hrdla. ,,Nechajte ma na pokoji!" rozkrikovala som sa na ľudí v pláštoch. Dvaja z nich ku mne pristúpili a chytili ma za zápästie. Vytiahli ma na nohy a začali ma ťahať ku kamennému stolu.
,,Nie! Prosím! Ja to nechcem!" kričala som s plného hrdla a snažila som sa im vytrhnúť. Zrazu som pocítila tupú bolesť v zadu na hlave. Zostala som paralizovaná bolesťou a prekvapením. Spadla som na kolená, ale muži v plášťoch ma začali ťahať aj po zemi.
Ťahali ma priamo ku kamennému stolu. Neschopná pohybu som iba sledovala ako sa k nemu blížime. Cítila som, ako mi za tričko steká krv a aj po čele. Po tvári mi začali tiecť slzy. Suché pery sa nasiakli vlhkými slzami. ,,Nie! Prosím! Ja nechcem skončiť ako ON!" kričala som s plných pľúc.
Dotiahli ma k veľkému kamennému stolu a vytiahli ma hore. ,,Nie!" kričala som. Ku kamennému stolu pristúpil ďalší človek v plášti. Odriekal nejaké nezmyselné slová a ľudia čo mi držali ruky a nohy odstúpili. Chcela som sa posadiť, ale niečo mi v tom zabránilo.
,,Vážený! Začneme!" prehlásil chlap v plášti s knihou v ruke. Stál za mojou hlavou. Okolo mňa sa rozostúpilo pár ľudí v plášťoch a zo sviečkami v rukách. Až teraz som si uvedomila ako ležím. Ruky som mala od tela, roztiahnuté a nohy tak tiež. Vedľa hlavy, s každej strany, mi položili jednu sviečku a to isté aj pri rukách a nohách.
,,Prineste jeho krv!" zavelil asi hlavný z nich. Jeden človek v plášti sa poklonil a zmizol v nejakej čiernej chodbe. ,,Všetci sa pripravte! Ak chceme aby to teraz vyšlo, musíme sa sústrediť!" kričal ten s knihou v ruke. S kažej strany sa ozvalo zamumlanie, ženské aj mužské. Do miestnosti sa vrátil človek v plášti s miskou v ruke.
,,A kde je tá prekliata?" ozval sa mužský chrapľavý hlas spomezi ľudí. ,,Hneď ju prinesieme." ozval sa tento krát ženský mladší hlas. Štyria ľudia v plášťoch zmizli niekde v čiernej chodbe. Človek s miskou podišiel ku mne. Vystrel ruku a vyhrnul si rukáv plášťa. Dva prsty si namočil do niečoho v miske a vytiahol ich. Prstami začal prechádzať okolo môjho tela, v tvare hviezdice.
Roztrhol mi tričko a na pokožku mi naniesol krv. Celé moje telo sa dostalo do jedného ohňa. Nedokázala som sa sústrediť na nič. Počula som iba svoj krik. Zrazu sa mojím telom rozlial príjemný chlad. Zo šoku som počula svoj zrýchlený dych a tlkot svojho srdca. Po čele mi stekal pot.
Začula som krik a búchanie. Do miestnosti sa vrátili štyria ľudia v plášťoch a nejaká žena v rifliach a tričku. Dlhé čierne vlasy jej zakrývali tvár a bledá pokožka svietila vo svetle faklí. Zrazu zdvihla zrak ku mne. Teda ak by sa to tak dalo povedať. Namiesto farebných očí mala celé miesto čisto biele.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Na perách mala desivý úsmev, ktorý jej odhaľoval rady ostrích zubov. Vystrašene som ju sledovala. ,,Si to ty!" zkríkla démonským hlasom a mňa striaslo. Okolo sa spustil šumot a všetci nemo sledovali tú ženu. ,,Ty preberáš moje prekliatie!" skríkla a všetkých v jej okolí odhodilo.
,,Nie! Nedovoľte jej sa sem dostať!" skríkol chlap s knihou, ale už bolo neskoro. Žena sa sklánala nadomnou. ,,Hmm, na dokončenie potrebujem viac krvy." zamumlala si a rukou schmatla chlapa s knihou. ,,Prepáč dedko, ale potrebujeme tvoju krv!" zvrieskla démonským hlasom a chlapovy spadla kapucňa z hlavy.
Žena mu ruku strčila do brucha, čím pretrhla kožu. Ruku vytiahla a niečo mi načmárala na brucho. Začala si niečo mumlať. Jednu ruku priložila na moje čelo, kde mi krvavým prstom niečo načmárala a druhú ruku priložila na znak na mojom bruchu. Zamumlala niečo a zdvihla hlavu. Pozerala mi priamo do očí a odriekavala niečo.
Zdalo sa mi, že sa pousmiala. Pritlačila ruku na mojom čele a bruchu. Vykríkla som a celé moje telo sa naplo. Sledovala som strop. V celom mojom tele som cítila prúdiť niečo neznáme, silné, chladné. Bolo to zvláštne. Môj zrak sa začal rozmazávať a okolie tmavlo. To všetko prerušila bolesť. Nesmierna pálivá bolesť v ľavej ruke a na krku.
Bolestivo som vykríkla a moje zreničky sa rozšírili. Cítila som teplo všetkých ľudí v miestnosti. ,,Od dnes, si moja následníčka!" skríkla žena a bolestivo vykríkla. Spadla s kamenného stola na zem a kričala. Mňa začali páliť pľúca, ale nie viac ako ruka a krk.
Moja hlava padla na bok a ja som sa obzrela po miestnosti. Moje oči sa zatvárali a slabo otvárali. Cítila som únavu. ,,Dostanťe to z nej!" skríkla nejaká žena a všetci sa rozbehli mojím smerom. ,,Nie! Dajte mi pokoj!" kričala som, ale oni nezastavovali. ,,Pomôžte mi niekto!" skríkla som s posledných síl. Moje viečka oťaželi a zavreli sa.
Posledné čo som počula bol vystrašený a bolestivý krik všetkých ľudí v miestnosti.
