×I.N.Á×

×Part three×

Prebudila som sa až na nepatrný dotyk na čele. Sťažka som otvorila oči, čo som hneď oľutovala, pretože ma oslepilo svetlo. Automaticky som oči zavrela a nespokojne som zamrnčala.

"Idiot, prečo si nezhasol?" ozval sa dievčenský hlas.

"Ty si mohla zodvihnúť tú svoju veľkú zadnicu a ísť zhasnúť. Si od vypínača iba dva kroky!" ozval sa chlapčenský hlas a ja som opatrne otvorila oči. Samozrejme iba trocha, inak by som asi oslepla. Ozvalo sa nejaké cvaknutie, zrejme vypínača a celá miestnosť spadla do tmy.

"Mohol si to už urobiť skôr." ozvalo sa povýšenecky dievča.

"Za to, že si lenivá zodvihnúť tú tvoju kravskú prdel, ja už nemôžem." ozval sa znova chlapčenský hlas. Otvorila som oči už normálne a opatrne som sa obzrela. Všetko som videla v šedom. Kúsok od dverí sa opierao to dievča o stenu a ten chlapec mieril ku mne.

"Ako sa cítiš? Dokážeš sa posadiť?" spýtal sa starostlivo a jednu ruku mi vsunul pod chrbát.

"Oh, Leroy! Určite sa cíti bohovsky, normálne je pripravená vysadnúť na rúžového jednorožca a nechať sa ním odviesť po dúhe do sveta nepoznaného." ozvala sa ironicky a škerila sa. On jej na to chcel niečo povedať, ale kusol si do pery a zamračil sa.

"Cítim sa... Divne a hej, dokážem sa posadiť." šepla som a nechala som ho nech mi pomôže sa posadiť. Musím uznať, že telo ma už tak strašne nebolelo.

"Myslím že by sme sa mali predstaviť. Ja som Leroy a tamtá čiernovláska je Lexie. A ako sa voláš ty?"

"Lilith..." šepla som. Leroy sa usmial a pozrel na takzvanú Lexie.

"Môžeš zažať." povedal. Z jeho hlasu bol počuť úškrnok.

"Tch... Idiot sprostý, vymletý,--" mrmlala si popod nos všetky možné nadávky, či už slušné alebo neslušné a natiahla sa k vypínaču. Ozvalo sa iba cvak a všade bolo svetlo. Privrela som oči a trocha som zamrkala, aby som si zvykla.

"Asi budeš chcieť vysvetlenie, ale to dostaneš až potom, keď sa samozrejme naješ." povedal Leroy a ja som iba prikývla. Opatrne ma pustil a ja som sa rukami pridržala postele.

"Kde to vlastne som?" spýtala som sa Lexie, ktorá si ma obzerala.

"Sme v našom dome, uprostred lesa. Zvyšok sa dozvieš potom." povedala a milo sa na mňa usmiala. Úsmev som sa jej pokúsila opätovať, ale nie som si istá že to vyšlo. Znova som ucítila zvláštnu energiu, ktorú som nevedela k ničomu prirovnať.

Že by to bolo to stvorenie, ktoré som videla? Alebo je možné že je to niečo iné? Keď som sa poriadne sústredila, ucítila som ďalšiu energiu. Nevedela som čím to bolo, ale mala som pocit že jedna patrí Lexie a druhá Leroyovi.

Ale vôbec neviem komu patrí tá tretia. Bola to dosť silná energia. Náhle som ale zacítila prítomnosť niečoho neznámeho. Nevedela som k čomu si to mám prirovnať a ani som nevedela prečo cítim ich energiu.

"Už sa to nesie." ozval sa pri mne Leroy a ja som sa mykla. Neuvedomila som si, že už je tu. Zacítila som vôňu polievky a mäsa. Ozvalo sa moje brucho a ja som sa zaňho chytila.

"Myslím, že si dlho nejedla. Na, najedz sa." povedal a na stehná mi položil tácku, kde bol tanier s polievkou. Na druhom tanieri sa nachádzalo mäso a zemiaky. Pustila som sa do toho čo najskôr a v mysli som rozmýšľala čo sa to deje.
Keď som dojedla, Leroy položil tácku s prázdnymi taniermi bokom a prisadol si ku mne na posteľ.

"Myslím že by sme ti mali vysvetliť čo sa vlastne deje." povedal Leroy a Lexie prikývla.

"Začnime tým rituálom. Uniesli ťa pre to, aby s teba spravili takzvaného Božieho posla. Ale to nevedeli, že ty si dedička prekliatia, takže keď priniesli prekliatu, spoznala ťa. Všetku svoju moc preniesla do teba a zrejme aj jej dušu a myseľ, takže je možnosť že sa ti prihovorí. Z jej fyzickej schránky sa stal prach, takže už nemôže mať fyzickú podobu. Je možné že si nájde schránku, ale to je iba malá pravdepodobnosť.

Ďalej. Je tu úloha, ktorú musíš ako prekliatia splniť. Zachrániť tento zhnitý svet a potom nájsť dedičku prekliatia. Asi si myslíš že to všetko bude ľahké, ale mýliš sa. Na ceste nás môžu napadnúť rôzny mutanti, mágovia alebo iné stvorenia. Je veľká pravdepodobnosť že sa ocitneme v inom čase a priestore, takže sa nezľakni.

Potom je tu tvoja moc. Môžeš používať oči prekliatej, ktoré sú čisto biele. Vďaka nim môžeš vidieť nie len v noci, ale taktiež môžeš vidieť do ľudí. Môžeš v nich vidieť úplne všetko, či už prečítaš ich fyzickú schránku alebo duševnú, to už je na tebe. Samozrejme musíš cvičiť v boji a ovládaní mágie. Je to všetko zložité, pretože na to ťa mala pripraviť bývalá prekliatia. Keď že zo svojej schránky spravila prach, už ti nijako nepomôže. My ťa to naučíme sťažka, ale budeme sa snažiť naučiť ťa aspoň to čo vieme my.

Asi by som mal vysvetliť čo dokážeme. Ja som biely mág, ktorý dokáže vzkriesiť mŕtvych. Dalo by sa povedať, že som nepodarený pokus o Božieho posla. Vďaka bielej mágii sa dokážem zhovárať so zvieratami a taktiež dokážem telekinézu a telepatiu. Dokážem si vyvolať krídla a som skôr typ na boj na diaľku. Používam buď luk alebo strelné zbrane.

Lexie je čierny mág. Dokáže vyvolať svoje zvieratá, ktoré sú zvyčajne vražedné stvorenia. Nemá nič, čo by mohlo byť normálne a mohlo by milovať. Všetko to sú bezcitné vražedné stroje, ktoré ovláda ona. Taktiež si dokáže vyvolať temnú zbroj a je veľmi dobrá na boj zblízka. Zvyčajne používa meč, ale dokáže použiť aj päste.

Myslím... Že to by na teraz stačilo. Ak by si ešte niečo chcela, kľudne za mnou príď alebo za Lexie. A teraz by si si mala ešte odpočinúť, pretože zajtra začíname s tréningom." vysypal na mňa všetky informácie naraz. Iba som nemohol prikývla. Potrebovala som vstrebať informácie a nechať si to uležať v hlave.

Zalahla som a oni odišli. Samozrejme mi zhasli. Musím ujsť, sú divný. Myslia si o sebe kto vie aké veci. Možno utiekli z psychiatrie. Nehovorím o tom, že ma zachránili, za to som im vďačná, ale... Nejako im neverím. Tá píšera čo som videla...možno mi niečo pichli a ja som mala halucinácie. Každopádne, musím ujsť.

Lexie

Leroy

Lilith