Epilóg

643 60 14
                                    

Ležala som v nemocnici a čítala som si knihu, ktorú mi priniesla Emma.

Vtom však niekto zaklopal a spoza dverí vykukla Chrisova veselá tvár.

"Ahoj miláčik! "skríkol a podal mi obrovskú kyticu červených ruží.

"Zlato,koľkokrát ti mám vravieť, že si nemáš robiť starosti? " vyčítavo som sa na ňho pozrela.

"A ja ti koľkokrát mám hovoriť, že nič, čo sa týka teba nieje pre mňa starosť? " povedal a obaja sme sa zasmiali.

"Milujem ťa" pošepkal mi do ucha a vášnivo ma pobozkal.

"Aj ja teba" vyjachtala som pomedzi bozky.

Bola som veľmi vďačná za to, že ho mám, že som ho spoznala a v poslednom rade aj za to, že vďaka nemu získal môj život nový smer.

Práve vďaka nemu som si uvedomila, že v živote nie je podstatné nájsť dokonalého rozprávkového princa.

Stačí nájsť len niekoho, kto vás robí šťastním.

A ja, som niekoho takého našla.

Happyend❤
Spokojní? ^^

Like the coldest oceanWhere stories live. Discover now