80.

589 49 16
                                        

"Chris?" zašepkala som a položila mu ruku na plece.

Prekvapene sa na mňa vypleštil  svoje uplakané oči a ja som neváhala.

Neriešila som to, že mi treští v hlave, neriešila som záchranárov, jeho rodičov, neriešila som proste nič.

Len som si ho k sebe s posledných síl pritiahla  a venovala mu krátky bozk,ktorý mi ihneď opätoval.

Potom som sa ešte raz nadýchla jedno vôňe a nechala som sa niesť, rukami osudu.

Tákže posledná kapitola je oficiálne za nami!
Zajtra však ešte vydám epilóg + poďakovanie❤

Love u♥
Naty:) :*

Like the coldest oceanDonde viven las historias. Descúbrelo ahora