Prológ

771 59 1
                                    

P R O L Ó G

"A ship at harbour is safe, but that's not what ships are for."

TÍ, ČO ZABUDLI na šancu ich života, tí, čo ju premárnili a zostali tu, teraz mávajú svojim deťom, ako odchádzajú. Často som sem chodievala. Nie, aby som nastúpila na Vlak splnených snov spolu s nimi, ale aby som videla ich tváre, tváre plné neznámych emócii i pre nich samotných. Bolo ich všade tak veľa a dokonalo zapĺňali prázdne miesto tam, kde mali byť moje.

Áno, často som tu len tak sedela a kreslila si, načrtávala budovu vlakovej stanice do zošita. Vlaky splnených snov odchádzali a Vlaky zničených snov sa vracali. Menili ľuďom životy. Nezastavili sa, aby mi zapózovali, nemilosrdne dodržiavali svoj mechanický režim. Sem-tam. Sem. Tam. Nikdy skutočne tu.

Dnes však...

Zošit je v taške.

Taška je pod mojím sedadlom.

Moje sedadlo je pri okne.

Starká povedala, že vonku je príliš teplo, na to, aby vyšla z domu.
Pravdou bolo, že v jej srdci je príliš chladno.

Za oknom nie je nikto, kto by mi zakýval.

Odraz v skle mi pohľad opätuje.

Okno je súčasťou vlaku.

Vlaku splnených snov.

A v ňom som ja. Agáta.

Odchádzam.

AgátaWhere stories live. Discover now