Prepáčte že vás zaťažujem tými úvodmi ale začne to byť docela zaujímavé
(Aspoň pre mňa)
Trpaslíci vedeli že s takouto pomocou určite vyhrajú. A v tom začali padať ludský mágy. Museli oslabiť magické útoky na nemŕtvych a to nemŕtvy využili a začali ustupovať. Trpasličie vedenie vydalo rozkaz aby ich bojovníci neprenasledovali. Lukostrelci vytrelili posledné šípy.
Podľa vedenia zabili okolo 5000 nemŕtvych z 9000. Oveľa horšie to bolo s vlastnými stratami. Z obrovskej královskej armády zostala necelá štvrtina.
Trpaslíci sa rozhodli, že tu postavia mohylu. Doniesli obrovské kamene z hôr a začali stavať. S pomocou ľudí a mágov ju mali hotovú za menej ako 2 dni. Mágovia na ňu vyryli: Na tomto mieste zahynuli tisíce bojovníkov. A to len preto lebo niekdo túžil po moci. Tá je klzká ako had a rozožiera toho kto ju nosí. Preto ju musí niesť stabilný a zodpovedný človek. Dalej je dôležitá súdržnosť. Bez nej by asi boli trpaslíci dnes vyhladený. A preto nech sa v ohrozený spoja hoci aj najväčši nepriatelia, keď už sa nevedia spojiť v mieri. Pre potomkov národa a aj pre hocikoho kto by sa ocitol v núdzi tu nechávame dve cenné veci- múdrosť a zbrane.
Pomník stál na štyroch obrovských kameňoch. Do každého z nich vysekali dieru hlbokú asi 20 palcov. Do každej potom zasunuli zbraň tak aby aspoň trochu vyčnievala. Dali tam štyri zbrane : Trpasličiu sekeru, elfský luk, ľudský meč a magickú tyč. Všetky tieto zbrane posvätili a dali im špecialne vlastnosti. Mágovia diery zacelili a začali odriekavať zložité zaklínadlo. Keď ho dorecitovali okolo každého otvoru sa objavili runy. Hlavný mág vyhlásil. „Každý z nás tu niečo nechal. Zomierali tu priatelia, otcovia, synovia. K týmto zbraniam sa dostanú iba tí, ktorým to bolo predurčené a iba vtedy keď to bude treba. Máme rozdielnych bohov a rôzne zvyky, ale myslím, že by bolo správne pomodliť sa k ním za padlích.“
Najdlhšie sa modlili elfovia ktorých modlitba znela skôr ako kúzlo. Čisté tôny smutnej piesne sa rozozneli po údolí.
Keď všetci skončili, pobral sa každý inou cestou. Zostal iba jeden elf, trpaslík a človek. „Prečo ste nechal postaviť tú mohylu pane?“ spýtal sa elf. Trpaslík si vzdychol. „Mal som víziu. Trpaslíci sa dostali do vonkajšieho ale aj vnútorného ohrozenia. Videl som štyroch mladých trpaslíkov ako čelili obrovským nebezpečenstvám. A kedže s atoho chcem dožiť, ukryjem svoju dušu aj telo do mohyly.“
„Ako to myslíte pane, že sa odovzdáte? A nemohli by sme vám robiť doprovod?“ zamysleným tónom podotkol človek.
„Spoločnosť by som rád prijal, ale bude to veľmi nebezpečné“ poznamenal trpaslík
Elf sa zasmial: „Vari sme sa nenarodili pre dobrodružstvá? Umrieme raz aj tak, a ja osobne by som sa nechcel dožiť veku kedy by som neudvihol tú vašu obrovskú sekeru.“
Trpaslík len pokrútil hlavou, chytil ich obydvoch za ruky a začal odriekavať zaklínadlo. Zrazu všetci zmizli a mohyla, zbrane a aj staré znaky okolo zbraní zasvietili namodro. Keď po chvíli všetko zhaslo, na zbraniach i na celej mohyle sa objavili runy.
Ďakujem že ste si prečitali aj moju štvrtú časť knihy Zdraz Frosthammer a dúfam že sa vám páčila.
