Keď prišli do tábora, zistili, že nie je až taký hrozný ako si mysleli. V jeho strede horel oheň a okolo neho boli štyri miesta na ležanie trochu zdvihnuté nad zemou pomocou vedľa seba naukladaných driev pričom medzery medzi nimi boli zapchaté hlinou. Griez teraz pracoval na ohnisku. Na jeho stranách boli oproti sebe do zeme zalichnuté dve tyče ktoré boli na koncoch rozštiepené. Do rozštiepených koncov bola zastoknutá palica ktorá bola na konci zahrotená.
Zdraz hodil vlka k ohňu, sadol si na najbližšie lôžko, zobral nôž a začal zviera zbavovať zubov, kožušiny, chvosta a všetkého čo nebolo jedlé. Kým pracoval prišiel k nemu Griez: „Čau ako sa darilo?"
„No," odvetil Zdraz a naďalej pracoval „Povedzme to takto, nedarilo sa nám tak ako sme chceli." Pousmial sa Zdraz.
„Inak nemáš náhodou brúsny kameň? Otupila sa mi sekera." Griez sa na chvílu zamyslel ale napokon povedal „Mám," a vytiahol z vrecka trošku vačší, šedý kameň „Tento vlastnoručne vyrobil môj otec." povedal a podal ho Zdrazovi. Ten bol s vlkom rýchlo hotový, podal ho Griezovi a začal si ostriť sekeru. Griez vlka zobral, nabodol ho na zaostrenú palicu a tú potom položil nad oheň
Zrazu Zdraz zdvihol zrak od sekery „Odkiaľ ste zobrali toľko dreva?" Zamyslene sa spýtal. „Veď sme v lese." Odpovedal Griez.
„Ale ja to myslím tak, ako ste ho vy dvaja za taký krátky čas stihli porúbať." Griezovi zamrzol na tvári úsmev. „No... Nie si až taký rýchli lovec, ale bol to Zdrievont. Pod košeľou mal amulet. Vytiahol ho do výšky a zrazu z neho niečo vyskočilo, skosilo to stromy tesne pri zemi a..."
„Skosilo?"opýtal sa Zdraz
„No, áno, vyzeralo to akoby ich to len tak skosilo akoby to boli steblá trávy. Ja som vtedy rozkladal oheň. Chcel som sa ho opýtať ako to spravil ale keď som videl ako sa obzrel či som ho nevidel... Teda aspoň tak to vyzeralo."
Zdraz zachytil pohľady svpjich "vznešenejších" spolupustovníkov na opekajúceho sa vlka, sám seba sa pýtal načo sa vlastne snažil. Vlk nemal zrovna najchutnejšie mäso a aj Zdraz ho jedával len raz za čas. „My mávame vlka skoro každý deň." S úsmevom poznamenal Griez keď uvidel pohľad Lary a Zdrievonta na vlka. Tý si sadli na lôžko oproti Zdrazovi a Griezovi takže ich delil oheň. Dalo by sa to síce považovať za urážku a nejaký pyšný elf by preto možno aj zabíjal ale naši dvaja kamaráti to veselo ignorovali. Griez zobral vlka z ohňa, stiahol ho s palice, rozsekol ho na štyri časti a káždému podal jednu. Zdrazovi pripadalo jedlo po celodennom pôste vynikajúce a aj tý dvaja oproti sa prestali tváriť tak kyslo. Keď sa najedli, zvyšky z mäsa si každý odložil vedľa svojej postele a ľahli si spať s pocitom že zajtra už prídu do Ironforge.
Noc bola pokojná... Aspoň myslím.
Znova zdravím a neskutočne vám ďakujem za neuveriteľných 100 pozretí a 15 hlasov WAU
veľmi ďakujem
