Model

Escape.

,, Mohla by?"

,, Nemohla, si tak isto neschopná ako tvoj otec. Budeš trpieť drahá." hovorí si mama. 

Neustále mi vyčíta moje nedokonalosti a pády.

Sestra lekárka a brat majiteľ firmy. A ja zas 18 na krku. ,, Čo len z teba bude?" počujem v mojej hlave.

On odišiel. Môj otec. On ma nechal. Sľúbil že neodíde. Ten svet bol krásny keď sme spolu sedeli v lese a jedli maliny. A teraz sa na mňa pozerá z obrazu na poličke. Odišiel kôli nej. Povedal že sa vráti. Trápne sľuby. 

A mňa zožierali výčitky. Celý môj život je obrovská výčitka. Chcela som niečo dokázať. No bolesť bola väčšia ako ja. Nútila ma zaspávať so slzami a zobúdzať sa s nočnou morou.

Až jeden deň to zmenil. Jeden večer, jeden človek a jeden mail.

Bolo to ako z Disneyovky. Akurát som nebola Popoluška ale zlá čarodejnica. 

Začala som to všetko brať do vlastných rúk a všetko točiť vo vlastný prospech. Nezaujímal ma jej názor, rozhodnutie bolo na mne. A ja som mala jasno.