Model

No!

Nech si chlapec nemyslí že si môže do mňa skákať. Ľúbim ho, ale toto je už aj na mňa veľa. Novinári všetko kazia. Rozhodla som sa, že pôjdem na kávu, no zazvonil mi mobil. ,, No Rico." otrávene som zdvihla. ,,Videla si noviny?" nadšene sa opýtal. Prekrútila som očami a dodala: Náhodou videla. ,, Sledovanosť našej firmy stúpla o 70% toto sa nám ešte nestalo, potrebujeme viacej fotiek." zasmial sa. ,, Rico, nie dnes. Nechaj nám týždeň." unavene som dodala. ,, Týždeň?" neveriacko vykríkol. ,, Áno, prišli na to že sme spolu a potrebujeme to utriasť." dodala som. ,, Dobre no, dajte si týždeň voľno, ale potom budete makať." odvetil. ,, Ďiki." zložila som. Konečne som chcela ísť na kávu, no znova niekto zaklopal. Otvorila som a bol to Liam. Nečakane. Pozrel na mňa a ja naňho. Ticho sme stáli medzi dverami, no po chvíli ma objal. ,, Prepáč" zašepkal. Usmiala som sa a dodala: Nejdeme do mesta? ,, Že sa pýtaš." zasmial sa a chytil mi ruku. ,, Ale utekaj." naháňala som ho cez park. Dohodli sme sa, že kto bude prvý pri StarBuckse platí kávu. Udychčaná som dobehla a zvalila sa na sedačku. O chvíľu dobehol Liam a dodal: Si rýchlejšia ako som typoval. Zasmiala som sa a dodala: Tak čo si dáš? ,,Perníkové latté." dodal. ,, Si kopirant." drgla som ho a išla objednať kávu. Prišla som k pultu a hneď pribehol nejaký vysmiatý chalan. ,, Čo dáme." žmurkol na mňa. ,, Perníkové latté 2krát." dodala som bez záujmu. ,, Si tu sama?" pozrel na mňa. ,, Vyzerám tak?" odvrkla som. ,, Čo napíšem?" pošepkal mi. Chcela som odpovedať, keď som zacítila Liamove ruky na mojich bokoch. ,, Nepíš nič." odvrkol mu a vzal kávu. ,, Žmurkal na teba strašne nenápadne." naštavane dodal. ,, Ale no." usmiala som sa. ,, Neznášam také typy." ani sa na mňa nepozrel. ,, Ty vieš že ľúbim len teba." pobozkala som ho. Po dopití kávy a dlhom rozhovore o flirtovaní sme išli do zlatníctva. Na mojej retiazke sa roztrhlo zapínanie a rozhodla som sa ísť tam, veď ro bolo po ceste. ,, Dobrý deň." zacengal zvonček. ,, Pomôžem Vám?" pozrel na nás milý pán. ,, Na mojej retiazke sa roztrhlo očko, mohla by som vás poprosiť?" dodala som. ,, Samozrejme, poďte pozriem sa na to." otvoril dvere.
*Liam
Nemal som dobrý pocit z toho že ide dozadu, ale neriešil som to. ,, Poradím Vám?" vykukla zboku nejaká predavačka. ,, Poprosil by som tento náhrdelník." dodal som. ,, Samozrejme." usmiala sa a zbalila mi ho. Nebol veru najlacnejší, ale do takej ženy ako je Dark sa oplatí investovať. ,, Môžem ešte fotku?" pozrela na mňa. ,, Jasné." usmial som sa a práve vtedy vyšla Dark. ,, Ďakujeme, dovidenia." odvetili sme. ,, Vidím že si si našiel fanúšičku." pozrela na mňa a prešli sme cez prechod. ,, Som proste neodolateľný." zasmial sa. Pri hoteli stálo milión novinárov a tak ma Liam chytil za ruku a nejako sme sa prebojovali dovnútra. ,,Že neodolateľný." s chuťou som sa zasmiala. ,, Chceš povedať že nie?" urazene na mňa pozrel. ,, Presne tak." žnurkla som a vošla do výťahu. On vošiel tiež a pritlačil ma o stenu. Začal ma bozkávať. ,, Liam, ja. Vystupujeme." odtlačila som ho. ,, Dark." prehovoril. ,, Liam, prosím." zatvorila som dvere. Napustila som si vodu a vyšla na balkón. Nevedela som presne čo to znamená, ale bála som sa Liamovej reakcie v tom výťahu. Bojím sa vzťahov, no nechcem Liama nejako obmedzovať. Možno naozaj nemáme byť spolu. Otvorila som notebook a zapla pesničky. Prezerala som noviny, no nič zaujímave okrem nových Zaynových tetovaní som tam nenašla. Došla som nakoniec a titulok: Plánuju svadbu ma dostal. Nevadilo by mi to, ak by som tam nebola ja ako s Liamom vchádzam do zlatníctva. Ďalej som to ani nepotrebovala čítať. Zavrela som notebook a pozrela sa pred seba. Neviem čo budem robiť.
*Liam
Išiel som na Dark strašne rýchlo a teraz to aj dosť ľutujem. Chcel som si dať sprchu, keď mi zazvonil mobil. Čakal som všetko len Cheryl nie. ,, Áno?" opýtal som sa. ,, Ja som vedela že ma čoskoro vymeníš, ale že sa to dostane až k svadbe? Chodil si so mnou 3 roky a nepožiadal si ma o ruku a ju áno?!" kričala Cheryl a mal som pocit, že nieje celkom čistá. ,, Upokoj sa, ty si ma nechala takže neviem čo riešiš. A žiadna svadba nebude, tak sa prosím ukľudni." kričal som. ,, Píšu o tom všade, ale to sa dalo čakať, vybabreš s ňou tak isto ako so mnou." dodala a zložila. Strašne ma naštvala a mal som príšerne nervy. Neviem kde sa zase takéto sprostosti riešia. Jasné. Zas novinári. Všetko riešia a do všetkēho sa starajú. Vybral som sa do baru. Naozaj ma nebavilo dookola riešiť to isté. Vzal som kľúče a vyšiel na chodbu. Zviezol som sa do prízemia a vošiel dovnútra. Bolo tam dosť málo ľudí a dokonca jedna známa osoba. Alex. ,, Čav." prisadol som si. ,, Ahoj." zasmiala sa. ,, Tak ako?" dodala a objednala pohárik. ,, Nikdy nebolo lepšie." usmial som sa. ,, Ten falošný úsmev si nechaj. Vypi to a poď ideme tancovať." chytila ma za ruku.