Dark angel

1

,,Poď sem!"povie môj naj kamoš William keď ma zbadá u malej dierky v stene. Cez malú dierku neni nič vidieť ani počuť, ale keby som ju zväčšil dostali by sme sa von.

,,Áno..."poviem a postavím sa zo studenej zeme. Bežím za Williamom. Zničené a roztrhané krídla nám nedovolia lietať a prežívame otrasné bolesti. Dobehnem Williama a pozriem na jeho krvavé ruky. Bol sklamaný...nie ako vždy ale inak. Videl som slzy v jeho očiach.

,,Koho vzali?"spýtam sa. Utrie si oči a prehrabne medzi vlasamy.

,,Mohol by si nám už pomáhať!!? Vzali Isabel!"zarazil som sa a ostal stáť. Isabel bola moja naj kamoška. Jediná čo chápala ako sa cítim. Bola tá ktorá ma podržala a William ju miloval.

,,Ona zažila premenu?"spýtam sa.

,,Áno!!! Prečo si nešiel pomôcť!"zvrieskne a vytečú mu slzy. Rýchlo si ich utrie.

,,Prepáč...nevedel som."poviem sklamane.

,,Ty skurvený debil!!!"buchne mi päsťou do boľavého krídla. Klesnem od bolesti na kolena a chytím si krídlo. Vytečú mi slzy a začnem stonať. ,,Jacob...prepáč...nedokázal som sa ovládnuť."

,,Nič...zaslúžil som si." poviem a s bolesťou sa postavím. Odprevadím Williama domov a prídem až ku kovovím dverám. Podídem k dverám kde berú anjelou čo zažijú premenu a jemne sa ich dotknem. Kovové dvere sa otvorili a prešiel som cez ich prah. Z rachotom sa zatvorili. Uvidel som 10 bielych anjelov. Rozklepal som sa. Ich oči boli plné nenávisti. Podišiel jeden ku mne.

,,Ako sa voláš?"šepne a chytí mi boľavé krídlo. Syknem.

,,Jacob..."

,,Bolavé krídla že?"

,,Áno..."

,,Kto ti to spravil...nevypadá to ako že by sme to boli my."

,,Doma nepočúvam...a párkrát som dostal nožom keď som porušil pravidlá."

,,Mám pre teba návrh..."vezme nejakú masť a natrie mi boľavú ranu.

,,Aký?"

,,Môžeš vypadnúť na mesiac od tých debilov...budeš strážiť kraľovú dcéru."

,,A ak nie?"

,,Zabijeme ťa!"

,,Môžem sa aspoň rozlúčiť?"

,,NIE!...Poď..." Nasleudujem toho anjela až ku koncu chodby. Pozriem sa hore kde je malý otvor von. Biely anjel vzlietne a ladnými pohybmi sa dostane von. Ja začnem triasť krídlami a vzlietnem len o 1meter nad zem a spadnem. Do očí sa mi nahrnú slzy bolesti. Biely anjel zletí dole...chytí ma za krídlo a svojou mocou vylieči. Prešiel premenou keďže má svoju jedinečnú moc. Postavím sa. Podá mi ruku ktorú chytím a začnem triasť krídlami. Krídla ma začnú niesť...pocítim moc a pustím sa bieleho anjela. Výletim až hore kde si otrepem krídla.

,,Ďakujem"poviem keď priletí. Až potom si uvedomím že som volný a môžem utiecť...začnem trepať krídlami a......

,,Aď ťa to ani nenapadne...poznám tvoju mamu,"povie a preletí chodbu až ku zlatým dverám kde stojí stráž. Chodba bola biela a vyseli na nej obrazy. Bolo na nich namalované ako výťazia bieli anjeli nad čiernimi. U jedného som sa zastavil. Bol nakreslený ceruzkou a nebol zarámovaný. Boli tam dvaja anjeli. Biely a čierny ktorí sa držali za ruky a obímali sa.

,,Poď!"zvrieskne na mňa a vytrhne ma z premýšlania. Priletím k nemu. Stráž otvorí dvere...kde zbadám bielich anjelov. Ten môj podíde až na začiatok radu. Ja sa zaseknem. Pomaly a ustrašene podídem až na začiatok radu. Moje krídla tam vynikali. A keď som počula ako ma ostatný ohovárali bolo mi to ľúto. Miestnosť bola veľká a bielej farby. Boli tam okná a ich rámi spravené zo zlata. Na stenách boli primalovane postavi bielich anjelov. A potom som zbadal anjela s obrovskými krídlami. Na hlave mal korunu a v ruke držal žezlo. Sedel na zlatom tróne a okolo neho bolo veľa krásnych anielov. Nahlas som preglgol a poklonil sa.

,,Zabite ho!"zvrieskol na celý sál. V tom momente som zacítil na krku nôž ktorý sa mi zaríval hlbšie a hlbšie. Nemohol som dýchať a tak som sa metal z posledných síl. A trafil som...krídlom rovno mojmu vrahovi do tváre čo ho zabolelo a pustil nôž. Zhlboka som sa nadýchol a vyletel nad ostatných. Blbé bolo to že okná v sáli boli zavreté a ja som nemal ako utiecť. Zbadal som ako na mňa mieria stráže. Aniel čo ma sem priviedol sa len šibalsky usmieval. Zmieril som sa s tým že nemám nádej na záchranu. Prvá ostrá čepeľ sa mi zaryla do krídla. Zvrieskol som. Jeden šíp sa mi zaryl do nohy a pocítil som päsť ktorá mi trafila do brucha. Začali ma mlátiť hlava nehlava a ja som len kričal o pomoc aj keď som vedeľ že záchrana nepríde. Krv čo stekala po mne a padala na zem sa rozprzkla a poprskala pár anjelov.

,,DOSŤ!!!"zvriesklo dievča stojace vedľa kráľa. Malo blond vlasy a modré oči. Biele šaty po kolená a na krku zlatú retiazku. Jej krídla žiarili v odlesku od slnka. Stráže ako na príkaz prestali a vzdialili sa odomňa. Vyletela za mnou a chytila ma za krídlo.,,Prečo nevieťe pochopiť, že tie krídla niesu vôbec inakšie ako naše!? Veď len farba ich rozlišuje!"začala vrieskať po celej sále. Ostalo ticho...bolo počuť len mávanie krídiel a kvapkanie mojej krvi na zem.
Náhle ma únava z stratenia toľko krvi prevažila a začal som padať na zem. Videl som ako ma dievča chytá a pomaly položí na zem. A potom len tmu a hlasy...hlasy ktore stichly a ja som odpadol do bezvedomia.

Dúfam že sa prvá časť páčila. Ospravldlnujem sa a chyby. 887 Slov.
I LOVE YOU ALL SIMKA. ♥