Zámena

06. Nefér

Ďalšie dni sa strašne vliekli. Boli stereotypné. Ráno som vstala, šla do práce a zasa domov.Takto to bolo každý deň. S Damonom sme sa od toho dňa čo bol u mňa, nevideli. Stále sme boli v kontakte, ale nebolo to ono. Chcela som s ním konečne mať už normálny vzťah. Nechcem sa takto skrývať a klamať najlepšej kamarátke. Asi o týždeň odvtedy čo bol Damon u mňa mi o jedenástej večer zavolala Car. "Chcem sa zajtra ráno stretnúť. V tej kaviarni vedľa našej firmy." To bolo celé. Povedala mi len toto. Nemo som pozerala na displey. Vie to. Určite to vie. Nemám pre to iné vysvetlenie. Nikdy nebola takáto odmeraná. Vždy bola veselá a optimistycky naladená. Buď to vie, alebo sa muselo stať niečo vážne. Iné vysvetlenie pre to nemám. Radšej som si šla ľahnúť, aby som nad tým nemusela premýšľať. Ráno som vstala o deviatej. Spravila som si raňajky, obliekla sa a vydala sa za Caroline. "Ahoj," povedala chladne a sadla si vedľa mňa. Mlčky sme si objednali kávu. "Spala si s ním?" opýtala sa narovinu. Mne až zabehla káva. V jej pohľade som videla, že to myslí smrteľne vážne. Vie o všetkom. Nemá cenu zapierať. "Nie. Car je mi to ľúto." Vrhla som na ňu ľútostivý pohľad. Občas mi pekne lezie na nervy, ale je to moja kamarátka. Mám ju rada a nechcem ju stratiť. "Tebe je ľúto, že si paktovala s mojím priateľom? Tak to by ti teda malo!" Zakričala. "Car, je mi to naozaj veľmi ľúto. Ja ... proste si s ním rozumiem ... veľmi dobre a nemôžem tomu rozkázať, alebo si to zakázať!" Prepaľovala ma pohľadom. Takúto naštvanú som ju ešte nevidela. "Zničila si mi vzťah, Elena! Uvedomuješ si to vôbec?" Dovtedy som si to vlastne ani neuvedomovala. Neuvedomila som si, že s Damonom sme v podstate zničili dva vzťahy. Ale ak sme sa dokázali tak rýchlo spoznať a spriateliť, možno aj zamilovať, majú tie vzťahy vlastne význam? Toto som však nemohla Caroline povedať. Nebolo by to odo mňa fér. "Uvedomujem. Teraz už hej. A je mi to ľúto, naozaj. Ale aj mne stroskotal vzťah. Síce mojou vinou, ale aj tak. Viem, že sme vám ublížili a strašne ma to mrzí, ale stalo sa. Ako dlho by nám tie vzťahy asi vydržali? Ak sme sa s Damonom dokázali tak ľahko ja neviem možno aj zamilovať, tak asi nie moc dlho, nemyslíš?" Nakoniec som sa rozhodla pre úprimnosť. Car sa na mňa ešte viac zamračila. "Nenávidím ťa. Už ťa v živote nechcem vidieť. Nemáš právo si hovoriť kamarátka." S týmito slovami hodila Car na stôl 5 dolárov a odišla. "Car, počkaj!" Ani sa neotočila. Len naštvane nasadla do svojho auta a odišla. Povzdychla som si a dopila svoju kávu. Hodinu po tom ako som prišla domov prišiel Damon. "Ahoj," vyzeral skľúčene a previnilo. "Ahoj. Poď ďalej," pustila som ho dnu. Sadol si na gauč a ja k nemu. "Bola som s Caroline." "Čo? Kedy? Takže to už vieš." Prikývla som. "Je na mňa hrozne naštvaná, Damon. Stratila som ju." Pozrela som na neho. V očiach mal ľútosť. Objal ma a ja som si ľahla na jeho hruď. Bolo úžasné byť zasa takto pri ňom. Je možné, že ho naozaj milujem? Je to naozaj možné? Damon bol u mňa asi dve hodiny. Uvedomila som si vškak, že asi nemôžeme byť spolu. Aspoň nie hneď. Nemôžeme byť až takí necitliví. Je to nefér, ako voči Stefanovi, tak voči Caroline. "Viem načo myslíš a bohužiaľ máš pravdu. Je to voči ním nefér. A ja sa tiež musím spamätať z toho rozchodu. Mám ťa strašne rád, možno aj viac než to, ale aj ju mám veľmi rád. Boli sme spolu dva roky. Bol to vážny vzťah a myslím, že mi bude chýbať." Takéhoto úprimného a otvoreného som ho ešte nevidela. Samozrejme ma ranilo čo povedal. Vedela som, že ju má rád, ale počuť to od neho takto priamo... je to bolestivé. Opäť som len prikývla. Damon na mňa len chvíľu pozeral a potom sa priblížil. Znova mi pozrel do očí a pritisol svoje pery k tým mojím. "Takže toto je koniec?" opýtala som sa so slzami na krajíčku. "Nádherný vzťah, však? Skončil skvôr ako vôbec začal," podotkol Damon ironcky a smutne sa usmial. "Možno raz." "Možno raz," prikývla som a Damon odišiel.