Ráno som sa zobudila na nepríjemné
zvonenie budíka. Spravila som rannú hygienu, obliekla sa a vyrazila do školy. V škole to ubehlo ako voda a ja som prišla domov. Pozrela som sa na hodiny a podskočila si pri pomyslení že za dve hodiny začína koncert.
Po hodinovom upravovaní som konečne vyšla z domu a vyrazila do babylonu na koncert. Zaparkovala som a po niakom čase aj stretla Michaelu. Zažiarili mi oči keď mi podala listok na katarzeTour. Vätšina sníva otom že budú bohatý alebo slávny. No ja snívam o niečom inom a práve teraz sa mi to plní.
Nebolo tam ešte veľa ludí tak sme sa pretlačili celkom do predu. Postupne prichádzali daľší a další ludia.A potom.. Višli na pódium v celej svojej kráse!
Všeci začali jačať vrátane mňa. Keď dokričali zaznela hudba a Petr začal spievať. Ako prvé boli moje oblúbené ,,Pouta". Pri tom anjelskom hlase sa mi až natlačili slzy do očí.
Potom nasledovali atrakce, a vstříc nekonečnúm. Keď dospieval tieto pesničky prehovoril: ,,A teď vyvoláme někoho kto si zaspíva s námi tak hlaste se."
Vôbec som neváhala a prihlásila som sa. Petr chvílu rozmýšlal no stalo sa to co som nečakala. Pozrel sa na mňa a zaroveň aj ukázal prstom.
,,Tak třeba ty?"
Kívla som hlavou a zo zatajeným dychom vyšla na javisko.
,,Tak tuhle pesničku určite budeš znát. Je od Jamesa Arthura a jmenuje se ,,Impossible". Znáš?"
,,A..ano."
,,Pustili hudbu, priložil ku mne mikrofón a ja som začala spievať:
I remember years ago
Someone told me I should ta
Caution when it comes to love
And you were strong and I was not
My illusion, my mistake
I was careless I forgot
I did.
,,To bylo úžasný!!! Kolik ti je?"
,,21."
,,Ty to můžeš někam dotáhnout.'
Všeci začali neuveritelne tlieskať a ja som sa zmohla len na obyčajné ďakujem. Zišla som z javiska a pokračovali v dalších pesničkách mala som pocit že sa stále pozeral na mňa. Už boli u konca no keď všedci odchádzali petr mi naznačil že mám ostať..
