86

86 10 31
                                    

Doma už všetci spali, a ja som sa potichu vkradla do vlastnej izby.

Bolo mi smutno.

Prezliekla som sa do teplého a padla som na posteľ. Chrbtom som sa oprela o chladnú krémovú stenu a nohy som si privinula bližšie k sebe.

Tak moc som chcela aby tu bol a moje objatie by bolo iba jeho.

Ublížila som tak moc ľuďom. Po tvári sa mi opäť rozkotúľali lesklé slzy.

Pomaly som zabúdala na to aké bolo utápať sa v žiali.

Teraz už si pamätám. Cítila som sa stiesnene a opustené. Ako keby som všetko pokazila.

Ublížila som každému kto na mňa len pozrel . A to sa nesmie opakovať.

So slzami na tvarý a hlavou ponorenou v nohách ktoré som si tlačila k telu som sa rozhodla opustiť všetko.

Telefón vedľa mňa potichu zacinkal a moje srdce sa na okamih zastavilo.

Taká akou ma chcú √ Wo Geschichten leben. Entdecke jetzt