42

91 14 8
                                    

Na svojom obvyklom mieste. Tak ako vždy zamyslená som hľadela z okna.

Moje myslenie však prerušilo odsunutie stoličky vedľa mňa.

Čo tu tento chce !

Chlapec z môjho detstva si konečne všimol moju existenciu.

Bola hodina a tak sme nemohli ani prehovoriť. Len na mňa prázno pozeral. Bolo to nepríjemné.

Nachvíľu sa otočil a niečo čarbal na papierik. Chcela som sa pozrieť no on mi dlaň položil na líce a moju zvedavú tvár odsunul.

Potom ho šúchol po lavici ku mňe.

Bol to odkaz !

Taká akou ma chcú √ Donde viven las historias. Descúbrelo ahora