Friends With Benefits •jb•

•22 Chris

Meggie Parks

,,Ahoj" S úsmevom ma pozdravil ten chalan,ktorý tu bol aj včera. ,,Ahoj" Zašepkala som a pozorovala ho ako si sadá na stoličku vedľa mňa. Kto to sakra je? Meggie rozmýšľaj.

,,Ako sa máš?" Znovu sa usmial. Je zlatý. A starostlivý. Stop. ,,Fajn" ,,Dnes nie si moc zhoverčivá" Zasmial sa a mne sa naskytol pohľad na jeho biely chrup. ,,Ja chápem že sa somnou nechceš baviť,ale potrebujem vedieť kto ti to urobil" Ukázal rukou na mňa. ,,Prečo by som to mala hovoriť cudziemu človeku?" Zdvihla som obočie. ,,Ja som pre teba cudzí?" Rukou ukázal na seba a neskrýval prekvapenie. Pomaly som prikývla. ,,Čože? Čo sa s tebou do kelu stalo?" ,,Ja neviem kto si" Potichu som zašepkala. ,,To nie je pravda" Pokrútil hlavou. ,,Povedz že to nie je pravda" Prosíkal ma. ,,Mrzí ma to" Pokrčila som plecami. Postavil sa zo stoličky a odišiel.

,,Skúsime to inak" Z dverí som počula opäť jeho hlas. Dovalil sa ku mne a sadol si na posteľ. ,,Čo si pamätáš?" Spýtal sa s nádejou v hlase. ,,Iba útržky" Pokrútila som hlavou. Kývol hlavou na znak toho,že tomu rozumie. ,,Pomôžem ti rozpamätať sa Meggie" Usmial sa na mňa a priblížil sa ku mne viac. Sledovala som ako sa jeho prsty dotkli mojej tváre. Jeho dych som cítila na krku a to mi spôsobilu husacinu. O čo sa to ten -pre mňa- cudzí chlapec snaží?

Jeho pery sa dotkli tých mojich. Začal nimi pohybovať. Moje do tých jeho dokonale zapadali ako kocky lega. Mám pocit akoby som ich už niekedy na svojich cítila.

Oči som otvorila v okamžiku,keď som si uvedomila čo robím. Nemôžem sa bozkávať z niekym, koho kurva nepoznám. Proste nie. Moje ruky sa dotkli jeho hrude ako som sa snažila ho odtlačiť do bezpečnej vzdialenosti.

,,Ako..ako si sa opovážil?!" Hlasný krik opustil moje ústa. ,,Megg--" ,,Neskáč mi kurva do reči!Ja..ja ťa nepoznám...využil to aby si ma pobozkal?" ,,Meggie samozrejm---" ,,Kurva hovor" Dožadovala som sa odpovede. Musím to vedieť. ,,Áno..vlasne nie" ,,Vypadni. Kurva Vypadni" Zašepkala som a slzy sa opäť spustili po mojich lícach.

O mesiac

,,Zdravím slečna" S úsmevom ku mne prišiel môj ošetrovací doktor so sestričkou. Usmiala som sa na nich na znak pozdravu. ,,Ako sa cítite?" ,,Skvele"

Asi by ste chceli vedieť,čo sa za ten mesiac stalo ,čo? Tak aby som vám to objasnila, tak nič. Ten chlapec-mimochodom,jeho meno je Justin sem chodieval každý deň keď som spala. Ako to viem? Hovorila mi to sestrička s úsmevom na tvári. Bolo to milé ale ja o to nestojím. Neviem kto to je. Pred dvomi týždňami za mnou prišiel jeden chalan. Povedal mi,že mi pomôže spomenúť si. Vraj to je môj priateľ a veľmi ma ľúbi. Volá sa Chris. Niečo mi hovorí,aby som sa s nim prestala stretávať,a moje telo sa zakaždým zatrase hrôzou ,keď sa jeho ruky dotknú tej mojej. Možno to je len zvyk. Možno to je niečo iné. Ale predsa, ako môže moje telo tak negatívne reagovať na môjho priateľa,ktorý ma ľúbi a nikdy by mi neublížil? Musím to zistiť.

,,Ahoj miláčik" Objavil sa v izbe Chris a nahol sa ku mne,aby ma pobozkal. Nabehla mi husacina. Znovu. Čo to ? ,,Mám pre vás dobrú správu slečna. Dnes vás pustíme domov" Usmial sa na mňa doktor. ,,Zlatko to je skvelé. Konečne sa ku mne môžeš nasťahovať a môžme začať odznovu" Doširoka sa usmial a pritiahol si ma do objatia.

Jeho objatia su mi viac ako neprijemne. Nechápem tomu. Majú mi byť príjemne ,no nie? Veď to je môj priateľ. Ľúbila som ho. Sama som si ho vybrala. Majú mi byť príjemne. Majú.

Opakovala som si v duchu,keď som ho objala späť. ,,Začneme nový život. Iba ty a ja. Žiaden Bieber" Precedil pomedzi zuby. Bieber. Bieber. To priezvisko som už niekde počula. ,,Kto?" Pozrela som sa do jeho očí. ,,Niekto nepodstatný. Poďme domov" Pobozkal ma do vlasov a nechal ma samú stáť v nemocničnej izbe. Zmrd.

Ahoooooooooooj laaaaasky♥♥♥
Konečneeee po dlheeeej dobe som sa odhodlala dopísať časť! Za toto potlesk plz :D♥
Snáď sa páčila,a niekoho som s ňou potešila. ☺
Zajtra 31•C ,nezabudnite sa opáliť! :D
Majte pekný dnik👻
Btw to posledné slovo som tam musela dať :DD