Friends With Benefits •jb•

•1 časť DRUHEJ SÉRIE

Meggie Parks

,,Srdiečko poď k daddymu" Zakričal na mňa z kuchyne. Oči sa mi automaticky privreli dúfajúc, že to je zlý sen, ktorý čoskoro zmizne. No nestalo sa tak a ja som sa objavila na tom istom mieste, kde som stála. V kuchyni s utierkou v ruke. Zamrmlala som si rôzne nadávky popod nos kým som prechádzala do obývačky držiac si ruku na perách aby som sa na mieste nevyvracala z toho slizkého hlasu.

,,Čo potrebuješ?" Donútila som sa o fejkový úsmev. ,,Skôr by som sa opýtal koho potrebujem; tak či tak, chcem teba ale pred tým by som si dal kokosovú tortu" Ty odporné tučné prasa. Zahryzla som si do jazyka aby som mu to nezakričala do tváre a namiesto toho prikývla. ,,Dobre idem ti to pripraviť ale predtým musím ísť do obchodu,nemám žiadne ingrediencie" Zamrmlala som smerom k nemu. ,,Čože? Koľko toho potrebuješ?" Prekrútil očami. ,,Chýba mi napríklad kokos,vajcia,múka--" Začala som menovať ale ako inak,prerušil ma. ,,Sklapni" Zasyčal,postavil sa a začal kráčať ku mne. ,,Nech si doma do hodiny. Ak tu nebudeš na čas, nájdem si ťa a zabijem rozumieš?" Jemne som prikývla. ,,Fajn a prines aj nejaké pivá prídu chlapci a budeme oslavovať"

***
Prechádzala som spomedzi regále s múkou,keď som do niekoho narazila a múka mi vypadla z ruky. Zahrešila som popod nos. ,,Kurva pozeraj" Vyštekol pre mňa až dosť známy hlas. V sekunde som zmeravela a vystrela hlavu jeho smerom. Pár krát som zažmurkala aby som sa zbavila pocitu že to je len sen. ,,Justin" Zašepkala som predtým, než som si ruku priložila k ústám z úmyslom nevzlykať.

Tak moc sa zmenil. Už to nebol ten chlapec, s ktorým som sa stretla pred štyrmi rokmi. Vyzeral inak. Viac mužne. Pracoval na sebe.

,,Meggie?" Neveriacky zamrmlal, ako som mala šancu vôbec reagovať, ocitla som sa v jeho náručí. ,,Tak moc si mi kurva chýbala" Prehovoril a objal ma pevnejšie. Nevieš si ani predstaviť..
,,K-kedy si prišiel?"Smrkla som a pomaly sa pozrela do jeho karamelových očí vediac, že táto téma je pre neho tak ťažká ako pre mňa. ,,Pred troma dňami" Pokrčil plecami akoby nič. ,,A ak mám byť úprimný, myslel som-dúfal že ťa po tých skurvených rokoch konečne uvidím pretože len myslenie na teba mi pomáhalo nezrútiť sa ale ty si tu nebola" Mierne odfrkol vyčítajúc mi to.

,,Nie si jediný kto trpel, Justin" Neveriacky som na neho pozrela a radšej sa zamerala na nejaký neurčitý bod. Cítila som, že mi slzy pália oči ako sa snažia výjsť von. Spomenula som si na to deň,keď ho zobrali a Ryan za mnou prišiel. ,,Je preč" Hovoril ako ma silno držal v objatí zatiaľ čo som ho bila do hrude a plakala. ,,Vieš aké to sakra bolo keď som ťa v nemocnici čakala?" Kývla som hlavou jeho smerom a hneď aj odpovedala, ,, Nevieš. Vieš poondiate hovno ako som sa cítila keď to v telke ukazovali. Nevieš cez akú bolesť som si prešla keď som tam na teba čakala a stále verila že sa objavíš" Zúfalo som sa zasmiala snažiac potlačiť vzlyk. ,,Vidíš toto?" S úsmevom ktorý ukazoval jedine bolesť som sa na neho usmiala a prstom namierila na sánku na ktorej sa tvorila čerstvá a obrovská modrina obsypaná starými na krku a líci. ,,Toto je len ďaľší dôvod prečo som nemohla prísť" Jeho oči sa stemnili pri pohlade na ne. Prstami prechádzal po modrinách, na pár minút som zadržala dych. ,,Kto ti to spravil?" ,,To je jedno, maj sa Justin" Ruku som pevne obtočila okolo rúčky košika rozhodnutá odísť, no to by nebol Justin keby ma nepustil že?

,,Nebudem sa ťa to pýtať znovu. Povedz mi kto ti to kurva urobil" Na okamih mi prišiel ako pred rokmi. Snažil sa ma ochraňovať za každú cenu. Miloval ma. Zaujímalo by ma ako to cíti po toľkých rokoch. ,,Chris" Zašepkala som nečujne a vyhýbajúc sa jeho prenikavému pohladu. ,,Kto?" Nadvihol obočie a ruky si strčil do vačkou svojích riflí. ,,Chris"Povzdychla som si a začala sa hrať s prstami. ,,To malé hovno. Zabijem ho " Zavrčal a pokrútil hlavou. ,,Poďme" Chytil ma za ruku a začal ťahať. ,,Čože? Kam? Justin pusť ma do riti" Vykríkla som a buchla ho do ramena. ,,Ku mne domov?" Povedal akoby to bola samozrejmosť. ,,Nemôžem" Vydýchla som a na chvíľu privrela oči. ,,Chcem sa tam vrátiť. Strašne moc ale nejde to" ,,Prečo nie? Nemôžeš u toho skurvysyna zostať už ani minútu" Zmätok v jeho očiach bol jasný. ,,Pretože...ma čaká. A ak zistí že som utiekla, zabije ma" ,,Nikdy mu to nedovolím" Zašepkal, jeho ruka vyhladala tú moju ako sme si preplietli prsty. ,,Nerozumieš tomu" Povzdychla som si. ,,Som u neho už dva a pol roka do riti. On..zabil naše dieťa"

Oči mu div nevypadli z jamiek. ,,Dieťa? My sme mali dieťa?" Potichu zašepkal, snažil sa uveriť vlastným slovám. ,,Bola som v izbe...." Začala som hovoriť a pri tom ho pevne držala za ruku aby som neomdlela. Znova.

*,,Meggie príď okamžite dole!" Zvrieskol zdola keď som práve ležala na posteli. Povzdychla som si a posadila sa. Chytila som sa za brucho, ktoré bolo dosť veľké napriek tomu,že som bola len v šiestom mesiaci. Vydýchla som, keď sa mi konečne podarilo postaviť sa. Pomaly som schádzala po schodoch k nemu. ,,Kde si toľko bola? Trvalo ti to večnosť ty suka!" Znovu na mňa navrieskal a dal mi facku, po ktorej som spadla a stratila naše dieťa navždy.*

___________
Dost veľa informácií na prvú časť však? :D Ďakujem že ste tu s Justinom a Meggie zostali aj v dvojke!:) máte sa na čo rozhodne tešiť:)