Stretneme sa? {TEXTING - STORY}

14.

Celý deň som nevyšla z izby. Potrebovala som si všetko premyslieť.
Ale už som nevládala rozmýšľať nad všetkým. Všetko to bolelo.
Napadla ma len jedna vec. Vec, ktorú som bola odhodlaná urobiť. Vošla som do kúpelne kde som mala na vani položené žiletky.
Sadla som si do vane a začala som sa rezať. Bolelo to ale nie viac, ako tá bolesť čo ma ťažila na srdci.
To, že už nikdy neuvidím otca. Že sa musím rozhodnúť ale nechcem. Chcem svoj starý život späť. Lenže viem, že už to tak nebude. Začala som plakať a počula som mamin ustarostený hlas. ,,Michelle, zlatko si vpohode? " neodpovedala som. Počula som len povzdych a následne kroky preč. Nevládala som, tak som si išla ľahnúť. Zobudila som sa nad ránom. Všade bolo ticho tak som si išla po vodu. Bolo to tak so mnou ešte asi týždeň. Po večeroch som počula mamu plakať. Bolo mi jej ľúto. Pozrela som sa na mobil, kde som mala neskutočne veľa správ od Mikea a Shawna. Ignorovala som ich. Nevedela som sa stále rozhodnúť. Zrazu som počula zvonček a následne aj mamin a nejaký mužský hlas. Ten hlas som veľmi dobre poznala. Bol to Mikeov hlas. Počula som kroky k mojej izbe a následne pohnutia kľučky. Keďže bolo zamknuté tak sa nedostal dnu a a povedal ,,Michelle Prosím otvor. " Po chvíli som pomaly podišla k dverám a otvorila ich.
Mike keď ma uvidel, ustarostene sa pozrel. Nebola som schopná slov. Slzy sa mi tlačili do oči a on ma objal.
Nevládala som sa udržať na nohách a tie sa mi podlomili. Nebiť jeho, tak by som už spadla. ,,Musíš jesť "
,,viem" povedala som potichu.
,,vyspi sa. Ja ti zatiaľ niečo urobím." povedal ustarostene.

Počula som buchot dverí. Asi mama išla do práce. Po chvíli som zaspala.