,,Natalie ? Môžeš prísť dole ?" čo zase ? Arg... Neochotne vstanem z postele a zakričím ,, už idéeem" dole ma čaká mama a otec + vážení páni policajti
,,čo som zase spravila ? " opýtam sa. V našej štvrti som dosť známa kôli sprejerstvu ... Ale už asi mesiac som nič neposprejovala ... No možno moja parta no ale... ,,nič" slova sa ujme mama ,,Natalie..." hromadia sa jej v očiach slzy ,,Chloé, ona ona je mrtvá" to už nezvládne a rozplače sa. Pre mňa je to ako zásah do srdca chvíľu tam stojím ako soľný stĺp no potom mi začnú tiecť slzy a rozbehnem sa von.
Presne viem kam idem. Zabočim doľava ku Connorovmu domu. Keďže mám kľúč, otvorím si a bežim do jeho izby. Otvorím dvere a čo nevydím ... Connor v jednej posteli s mojou najlepšiou kamarátkou Stejsy
Zabuchnem dvere a utekám ku vchodovým. Vyjdem von a znova bežím, no tentokrát do parku. Sadnem si na lavičku na mojom obľúbenom mieste. Je to na konci parku až skoro pri lese a oproti je malý potôčik. Tu vždy rozmýšľam. Nikto okrem Chloe nevie, že toto je moje obľúbene miesto no vlastne už vôbec nikto. Čo som komu spravila ?! Najprv sestra ! A potom sa moja bývala naj kamoška vyspí s mojím priateľom ! To už nezvládnem a rozplačem sa úplne..
Po asi hodine sa vrátim domov. ,,Natalie ? Ty si tu ? Poď sem do kuchyne" poslúchnem a sadnem si v kuchyni na stoličku oproti mame. ,, Chloe, ona vedela" pauza ,, že zomrie" ,, čo ?!" ,,počkaj čo sa jej vlastne stalo ?" ,,niečo ju roztrhalo, neviem ako to vedela ale predvčerom mi dala túto krabičku a povedala aby som ti ju dala o dva dni, teda dnes" povedala a až teraz som si všimla krabičku na stole. Asi tak 20x20cm na vrchu mala vyrite oko. Mačacie oko. No, bola na kľúč. ,,kde je kľuč ?"
,,to neviem" odpovedala mi ,, ešte počkaj... Ocka a mňa a určite aj teba .. Smrť Chloe zasiahla, no a pamätaš ako sme žili v Miami ?" pomaly prikývnem ,,sťahujeme sa naspäť" nadýchla som sa, že niečo poviem no mama ma predbehla ,,skôr než budeš protestovať, prosím... Bude to tu teraz pre nás veľmi ťažké, ja to tu nezvládnem."
,,ja som nechcela ani nič povedať mami, bude to tak lepšie" chytila som mamu za ruku, usmiala som sa na ňu a pomaly odišla aj s krabičkou do izby. Trebalo by zavolať ostatným predsalen nie su mi ľahostajný.
Vybrala som mobil a vytočila Amandine číslo.
A- Kto tam ?
N- Mendy tu Natalie...
A- Ach Natalie... Prepáč teraz nemôžem potom volam papa...
Už som išla zložiť keď...
,, Kto volal ?" nepochybne to bol Nathanov hlas
A- to len Natalie ... Keby už raz dala pokoj... Nechápem prečo stále dolieza...
,, hejže pch..." a toto Zoey
,,Dobre uzavrime debatu menom Natalie... Aj tak ju nikto nemá rád" Oliver...
Toto som už nemohla, zložila som...
Ľahla som si na postel a začala kričať do vankúša a pomaly zaspala.
°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•°•Ahooooj 😂😂😂 tak toto je 1. Časť, noooo vlastne prolog môjho príbehu.
P.S. ospravdlňujem sa za gramatiku 🙈😂
