Už som strácala vedomie, skoro som sa ponorila do tmy, no zrazu začalo mačacie oko na mojom krku svietiť a pri mne sa doslova, zjavili 4 osoby v čiernych kapucniach. Odtrhli ho odomňa a kopli ho do spánku, takže stratil vedomie. Ďalej som už nevnímala a spadla som na zem. Posledné čo si pamätám je postava v čiernej kapucni, s nádhernými modrými očami skláňajúci sa nadomnou a jeho krásny, no teraz smútkom a obavami naplnený hlas ,,Natalie...".
°•°•°•° Prebudila som sa v mojej posteli, v Londýne. Zobrala som mobil do ruky a nemohla som uveriť tomu čo vidím... 1.7. 8:00 AM. To, to bol sen ? Nie. Nebol to sen, cítim to.
°•°•°•° ,,Natalie ? Ideš ? Už je tu auto" kričala na mňa zdola mama. Posledný krát som sa rozlúčila s mojou izbou a vytrepala som sa von a zišla dole po schodoch. Kde už čakali rodičia. Posledný krát som zrakom prebehla celý dom a vyšla na záhradu a zo záhrady na príjazdovu cestu kde už nás čakalo naše auto. Nasadla som dnu a za mnou mojí rodičia. Celú cestu som rozmýšlala nad jednou vecou alebo skôr osobou. Tie krásne modré oči, sú mi také povedomé... Len neviem odkiaľ ich poznám. Ach a ten hlas... A potom mi došla dosť zásadna vec.
Odkial vie moje meno ?!
°•°•°•° Pomaly sme tam. Viem to, pamätám si to tu. Už sme na našej ulici. Tri, dva, jedna ... A sme tu, pomaly vystupujem z auta. Pozemok máme ohraničený živým plotom. Otvorím branku, predomnou je kamenný chodníček okolo ktorého je záhon s kvetmi. Chodníček vedie až k malému jazierku, cez ktoré vedie drevený most za ktorým sú už len dvere do môjho domova. Otvorím ich. Oproti mne je veľká sklenená stena cez ktorú vidno do záhrady s veľkým bazénom. Medzi mnou a tou stenou je spojená obývačka s kuchyňou a jedálňou. Napravo odomňa sú schody, výjdem po nich na druhé poschodie. Druhé dvere napravo sú dvere od mojej izby. Otvorím dvere. Krása. Izba ladená do bielo-čierno-svetlomodra v takomto ako sa to povie... Gotickom štýle? 😂😂
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Naľavo od dverí do izby sú ďalšie dvoje dvere, do kúpelne a do šatníka.
°•°•°•° Všetko je už vybalené a ja idem do bazénu. V mojích krásnych bielych plavkách.. :3
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Natalie ? Vy ste sa vrátili ? Alebo bláznim ?" Ten hlas patrí mojej naj kamoške z detstva a zatial jedinej pravej kamarátke. ,,Ava ! Nie neblázniš, vrátili sme sa" a hodim sa jej okolo krku ,,to radšej nie" nechápavo na ňu pozriem ,,si mokrá" konečne pochopím a naraz sa začneme smiať. Síce sme sa naposledy vydeli keď som mala päť, skypovali sme si a preto to nieje také, že uż si na seba nepamätáme. Ava sa celým menom volá Ava Bell, má 15, narodila sa v ten istý deň ako ja 😂😂 Síce je to divné ale narodila sa s fialovými vlasmi.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,takže teraz mi všetko pekne, krásne porozprávaš" Dala som si na seba uterak a utekala zaňou do jej domu. Tam som jej všetko vyrozprávala ale nezmienila som sa o mačacom oku ... Ona ma len objala. Potom mi všetko čo sa tu dialo vyrozprávala ona a zistili sme že ideme na tú istú strednú. Potom som zistila že už je 11:00 PM tak som sa rozlúčila s Avou a išla som domov.
°•°•°•° Ráno. Zobudila som sa o pol dvanástej. Rekord ja vstávam najneskôr o desiatej. Vyteperila som sa z postele a pomalým krokom sa dostala do kúpelne. Pozrela som sa do zrkadla a skoro som dostala infark z toho ako vyzerám... Kruhy dobreže ne až síto fialove, vlasy rozhádzane kade tade... Argg.... Zobrala som kefku a umyla si zuby. Potom som zobrala kefu a snažila sa rozčesať vlasy, po asi desiatich minútach som sa na to vykašlala, zobrala som si gumičku a spravila si drdol. Potom som si opláchla tvár, vyčistila si ju pleťovým mliekom a na kruhy som si dala korektor.
Vyšla som z kúpelne, zobrala som do ruky telefón a zavolala Ave. N- Ahoj Nicol neideš si zabehať a potom skočiť na raňajko-obed ? A- Ahoj (zívnutie) koľko je hodín ? N- 11:45... A- okej... Mam rekord, zobudila som sa 1.x neskôr ako o desiatej... N- to aj ja zobudila som sa o pol dvanastej... A- tak o pätnásť minút pred domom ? N- platí, páčko A-pa
Otvorila som dvere od šatníka. Chvíľku som si ho obzerala akoby som nevedela čo v ňom mám a potom som odtial vybrala legíny a biele obyčajne trošku dlhšie tričko. Z botníka som si vybrala bielo-čierne Airmaxi a potom už len z pomädzi tašiek čierny Nike vak do ktorého som hodila peňaženku, mobil, sluchatka a kľuče.
