Hviezdny chlapec / Yoonseok

1. Chapter: Naked "expert" in my star room

"Hoseok," hučal čiernovlasému chlapcovi niekto do ucha. Ten hlas nepoznal, v živote ho nepočul, ale nedonútilo ho to otvoriť oči, lebo to by znamenalo, že musí vstať. "Juung Hoo Seok," ozývalo sa hlasnejšie a k tomu s ním niekoho ruky začali triasť a pohadzovať dopredu a dozadu. "No čo je?!" vyhŕkol Seok a prudko sa posadil, až sa tá osoba preľakla a zvalila sa z postele. Vystrašilo ho to a tak sa ihneď pozrel, či je v poriadku. Ale keď na zemi zbadal známeho-neznámeho chlapca z jeho sna, strnul a ani sa nehol. Musel si to v hlave trochu spracovať, než si uvedomil, že ho práve prebudil chlapec, o ktorom sa mu pred niekoľkými dňami snívalo.

"Ty!" riekol, vystrčil pred seba prst a na posteli sa posunul až úplne ku kraju, aby mal istotu, že nie je pri chlapcovi tak blízko.
"Ja." povedal mu na to chlapec, keď sa pozbieral zo zeme a obdaril Hoseoka nepríjemným urazeným pohľadom. Presne tak ako v sne pred ním stál chlapec nahý. 
"Otoč sa!" rozkázal mu Seok, aby sa ubezpečil, že...
Bol to on. Na chrbte mu hrali tisíce čiernych bodiek, vytvárajúcich na jeho pokožke bielo-čiernu nočnú oblohu. Hoseok sa pomaly zadusil. Začal kašľať a prisunul sa k stene za sebou, akoby tak mal istotu, že s ak nemu chlapec viac nemôže priblížiť. 

"Nechoď tu ku mne! Odkiaľ si? A-a čo tu odo mňa chceš? Ako si sa tu dostal? Prečo si nahý?" začal na neho chrliť kopu otázok, ale chlapec sa iba usmieval a nadvihol jedno obočie. 
"Idem.. počkaj tu! Nikam nechoď!" rozkázal Seok. Postavil sa z postele. Aby na neho stále videl, otáčal k nemu hlavu, až dokým sa nedostal k dverám a nevybehol z nich.
Nehneval sa, nebál sa. Bol iba mimo a to bolo vidieť na jeho bosých chodidlách. Nikdy nechodil bez ponožiek alebo topánok, za žiadnu cenu. Len dnes bol trochu mimo. Trochu viac z toho, čo práve uvidel vo svojej izbe.

"Seokjin?" zakričal predtým, než vošiel do obývačky. Jeho rodičia už dávno neboli doma. Bol síce víkend, ale jeho otec robí kedykoľvek musí a jeho mama má posedenie s klientmi. Mama je architektka a otec je chirurg. Bývajú v dosť dobrých podmienkach, ale Hoseok to nikdy neriešil. 
Teraz bol doma iba jeho brat Jin a dúfal, že nie je v sprche. Potreboval mu to čo najskôr povedať.. O tom sne mu hovoriť ale nebude. Bolo by to divné.

"Jin." zakričal znova, keď podišiel do obývačky a nikde ho nevidel. "Čo je?" ozvalo sa zrazu za ním. Otočil sa a pred ním stál jeho starší brat s utierkou prehodenou cez rameno, v čiernych šortkách a bielom tričku s panvicou v ruke. Že mu hneď nenapadlo, že jeho starší brat bude v kuchyni tak ako stále. 

"Ach, tu si." preniesol a poškrabal sa na hlave. Rozprával potichu a ľahostajne. Mal nečitateľný pohľad. "Tak? Prepáč, Seokie, musím ísť pokračovať vo varení." povedal a ukázal mu panvicu vo svojej ruke, aby sa obhájil, že si nevymýšľa. Otočil sa na päte, že odíde a tak sa k nemu Hoseok posunul a ozval sa lepkavý zvuk jeho chodidiel, keď dvihol nohy od plávajúcej podlahy, aby Jina zastavil. Seokjin sa k nemu vydesene otočil.

"T-ty.. ty si bosý!" vyhŕkol a vyľakane pozrel na Seoka. "Nenávidíš špinavé chodidlá!" 
Hoseok iba prikývol a mávol nad tým rukou. "To je teraz úplne jedno, hyung." odpovedal, vzal Jina za ruku a začal ho ťahal hore schodmi na druhé poschodie do svojej izby. Celá rodina žili v dvojposchodovom byte, nie v dome. Preto bol ešte viac vydesený. Ako sa tam, dočerta, dostal?!

"Hoseok, no ták, pusť ma a povedz mi, o čo..." Jin prestal rozprávať, keď sa zastavili v strede izby jeho mladšieho brata a nechápavo si obzrel prázdnu miestnosť. 
"Okrem toho tvojho bordelu v strede izby tu nič zvláštne nevidím." povedal Hosekovi iba, ktorý nahnevane podišiel ku kope oblečenia na koberci v jeho izbe a teraz už bol celkom mimo.
"Ten blbec mi vzal moju mikinu." zavrčal a keď vzal do ruky nohavice, hodil ich o skriňu. Otočil sa k Jinovi, ktorý na neho hľadel s nadvihnutým obočím.

"Nerob zo mňa psychicky chorého, stál tu!" zakričal a zaťahal sa za vlasy. "Vážne, Jinnie. Ráno som sa zobudil na niekoho hlas a keď som sa zobudil, bol tu taký chla..." Chcel dokončiť, ale zrazu sa vo dverách zjavil ten neznámy z jeho sna a mal na sebe nie len jeho mikinu EXPERT, ale taktiež červené kraťasy a čierne ponožky. 
Keď si Seokjin všimol, že jeho brat hľadí k dverám, otočil sa a div netrafil chlapca panvicou cez ksicht. Vyľakane vykríkol a ihneď si na ústa prilepil ruku. Ukázal na chlapca a cúvol, až sa dostal na rovinu Hoseoka. Obaja hľadeli na chlapca a on na nich a nikto nepovedal ani slovo. Keby išlo o normálnu situáciu, asi by to nikomu nevadilo. Ale toto bolo absolútne na smiech. 

"Tak, ja som Yoongi a ty si Hoseok a ty Seokjin, je to tak?" ozval sa po chvíli neznámy a naširoko sa usmial. Hoseok pomaly otočil hlavu k Jinovi tak ako aj on k nemu a s maximálnou nechápavosťou ich otočili späť na chlapca, ktorý sa predstavil ako Yoongi. Znova sa usmial. "Pravda?" opýtal sa a tak Hoseok iba slabo prikývol. 
"A-ale ako...?" Chlapec ho prerušil tým, že sa zasmial a priblížil sa k nemu. Naklonil sa až k jeho tvári a vtedy Seok pocítil zvláštne nutkanie nalepiť sa na neho. V jeho očiach zbadal akýsi odlesk červenej a žltej. Niečo ako oheň v jeho tmavohnedých dúhovkách. 

"Nie tak blízko, okaj?" zatiahol Jin a pomaly chlapca od Hoseoka odsunul. Seok sa cítil, akoby sa práve znova narodil. Cítil v sebe energiu, pocit šťastia. Mal čo robiť, aby nezačal skákať po byte ako divá opica. 

"Počuj, neviem kto si, neviem ako si sa tu dostal a neviem čo chceš od môjho brata, ale ... Do prdele." zahrešil Seokjin a vybehol z izby. Spomenul si, že dole v kuchyni stále ide sporák a on ho nevypol. Yoongi za ním iba chvíľu hľadel a potom sa otočil k Hoseokovi. Ten stál stále na svojom mieste a premeriaval si chlapca.

"Tá mikina sa ti hodí, nechaj si ju." povedal Hoseok so širokým úsmevom a otočil sa k hromade oblečenia na zemi. 
"Tak, už mi, prosím ťa vysvetlíš, kto si a čo chceš, že mám s tebou tak zvláštne sny?"