|epilogue|

7 1 1
                                    

Často sa obzeráme dozadu.

Na tie jesene
Počas ktorých lístie menilo kabát
Opadávalo
Stromy sa vyzliekali

Na tie zimy
Prežité v teplom objatí krbu
Na zem dopadalo nespočetné množstvo
Bielych tanečníc
Každá bola iná

Na tie jari
Obsypáné pestrými kvetmi
Keď sa príroda zobúdzala
A ľudia chytili druhý dych

Na tie letá
S nohami namočenými v chladnom mori
S prekvapením v podobe náhlej búrky
Keď nám vytrvalé slnko pražilo na hlavu

Často spomíname
Niekedy zabúdame, že nemôžeme žiť v spomienkach
Topíme sa v pocite
Že nič čo bolo sa nedá vrátiť
Že všetko krásne zostane za nami

Zabúdame na to, že život si tvoríme my
Prečo by sme si nemohli vytvoriť
Nové a krajšie jesene
Nové a krajšie zimy
Nové a krajšie jari
Nové a krajšie letá
Nové a krajšie spomienky
??

Outside the window [SK] ✔️Où les histoires vivent. Découvrez maintenant