Na vine sú hviezdy

1.

,, Mama ja tam nejdem!" pajedila som sa.

,, PrimRose Lancasterová je to pre Tvoje dobro," odpovie mama s pokojom , ,, Prim?"

Hlava sa mi zakrúti a ja sa zakimácam. Mama je v sekunde pri mne a podoprie ma. Nádor na mozgu je sprevádzaný bolesťami hlavy a nevoľnosťami. Asi tak každú pol hodinu.

,, Nič mi nie je," poviem a posadím sa na gauč.

,, Primy prosím Ťa....aj Anastasia povedala , že tam pošle Kale," povie mi. Kale je moja najlepšia kamarátka a spolu bojujeme s nádorom. Ja na mozgu ona na pľúcach. Aj keď sú stretnutia podpornej skupiny fasa nuda , s Kale ich pretrpím.

,, Dobre," prikývnem.

***

Anastasia Greenová , Kalina mama , nás vyviezla do mesta , kde je centrum podpornej skupiny. Už len tá budova odpudzuje. Kale sedí v predu , na mieste kopilota a na kolenách drží svoju kyslíkovú bombu. Volá ju Marco.

Ja sedím vzadu a sledujem okolitý svet a počúvam cez rádio Death in Water , pieseň z mojej obľúbenej knihy Divergencia.

Jedným uchom si vypočujem aj nadávky , ktoré si jej 14 ročný bratia , dvojčatá uštedria. Volajú sa George a James. Obaja majú modré oči , čo má aj Kale , ale vlasy majú hnedé. O niečo bledšie od mojich.

Kale je plavovláska s prímesou slabej hnedej farby. Vlasy má polopatky.

,, Nedovoľ chorobe , aby Ťa obmedzovala," vravieva. Kým dostala nádor do pľúc viedla celkom spoločenský život.  Pripomína mi to vetu , ktorú povedal Štyri v Divergencii.

,, Nedovoľ strachu , aby Ťa obmedzoval,"

Ja žiaľ dovoľujem jednému aj druhému , aby ma obmedzovali. Vlasy mám krátke , asi po plecia a končeky mám nahovno rozštiepené. Hm čo narobím?

,, Sme tu," oznámi pani Greenová a stíši rádio , ,, prídem po Vás o šiestej , dobre? James , George! Prestaňte!"

Pomôžem Kale s kyslíkovou bombou čo je teda dosť náročný proces , keďže toho veľa neunesiem. Použijeme výťah , lebo moje schopnosti sú obmedzené.

Miestnosť je celkove prázdna. Len na dvoch stoličkách sú dvaja chalani. Isaac , toho poznám. Má vlasy do čierna a má okuliare. Slepecké. Má totižto jedno oko sklenené. Vedľa neho však sedí chalan ktorého nepoznám. Má hnedé vlasy , hnedé oči. Sedí , opretý o váhu jednej strany svojho tela a zdá sa , že premýšľa.

Nemám čas ich moc pozorovať , lebo dostanem závrat. Kale ma chytí a pomôže mi sadnúť. ,, Dík," poviem. Neznámeho chlapca to donúti si nás všimnúť. Nedíva sa na nás. Nedíva sa na Kale. Na mňa. Pozoruje ako zhlboka dýcham a snažím sa zastaviť točenie hlavy.

Nepreruší ho ani Patrick , vedúci skupiny , ktorý vojde:

,, Vitajte!"