Na vine sú hviezdy

6.

Sadli sme si na gauč a Augustus pustil film.

Natalie Portman nebola nejak škaredá , ani nijak pekná a ja sa nemám teda čo ozývať. Okej? Sedeli sme od seba s desať centimetrovou vzdialenosťou. Sedela som v tureckom sede , s tým , že som vedela , že Augusta film netrápi.

Pohľad mu skĺzal na mňa.

,, Povedz mi niečo o sebe," povedal si po hodine.

Preglgla som a otočila sa na neho: ,, Čo chceš vedieť?" ,, Nechcem nič o Tvojej chorobe. To už si v stručnosti spomínala. Ale také tie bežné veci. Záľuby a tak,"

,, Eh," zamyslela som sa.

,, Len nevrav , že si ten typ ľudí čo rakovina tak pohltí , že stratia zmysel pre život," mračí sa.

,, Nie," krútim hlavou.

,, Tak teda...prvé čo Ťa napadne," povzbudzuje ma.

,, Čo ja viem...knihy," trepnem prvé čo ma napadne. Vlastne netrepnem. Je to pravda. Som pohltená do kníh. A ako sa už viac krát spomínalo , do Divergencie.

,, Akú máš obľúbenú?"

,, Divergenciu," odpoviem bez váhania , aj keď pôvodne som si to chcela nechať pre seba. S tou knihou som spätá.

,, To je tá , kde si s kamoškou spomínala nejakého Thea Jamesa?"

,, Hééj. Theo James bez trička," uškrniem sa pre seba. Pousmeje sa. ,, Čo je?" nechápem čo je mu vtipné. ,, Asi je to len fatamorgána , ale konečne Ťa vidím usmievať sa prirodzene," povie.

,, Môže byť," myknem plecami. Neviem čo je to úsmev. Nemám naň veľa dôvodov , ,, aj ty čítaš?"

,, Hej. Urobíme dohodu," vstane , oprie sa o operadlo , čiže je pár centimetrov od mojej tváre , ,, ja si prečítam tú Tvoju Divergenciu," prejde k polici a vezme knihu , ,, ak si ty prečítaš toto," podá mi zväzok.

Na obale je napísané Harry Potter. Okej viem , že veľa deciek je do Harryho Pottera. Ja teda k ním nepatrím. Ale tak on asi hej.

,, Má to sedem častí," povie.

,, Divergencia má tri,"

,, O to ľahšie," uškrnie sa. Vezmem si knihu. Musím ju prečítať. Pozriem na hodiny. ,, Asi už pôjdem," postavím sa.

,, Zaveziem Ťa," povie.

***

Snažil sa ísť opatrne to sa musí nechať.

Zastavil tak o päť blokov pred naším domom. ,, Tak si to prečítaj," pripomenul mi.

,, Okej. Zavolám keď to budem mať prečítané," chytím kľučku.

,, Nemáš moje číslo," opomenie.

,, Mám silný pocit , že si ho napísal do knihy," zdvihnem knihu v rukách.

Uškrnie sa: ,, A že sa nepoznáme,"