Na vine sú hviezdy

5.

Horšieho šoféra ako Augusta Watersa som snáď ešte nevidela / nezažila. Sedela som na mieste kopilota a hekalo to so mnou celú cestu. Raz som takmer narazila do palubnej dosky a keby nie som pripútaná tak prídem o zuby.

,, 4-krát ma vyhodili z auto školy," poznamená Augustus pri piatej zákrute.

,, Nehovor," ironicky poznamenám a prudko sa chytím sedadla.

,, Braček , ale to si mal povedať dávno. To by s Tebou do auta nesadla," poznamená zo zadu Aimee. Civím. Jak môže tak pokojne sedieť a ani to s ňou nehodí?

,, Dozorca mi na piaty krát povedal : ,, Pane vaše riadenie je hrozné , ale nie životu nebezpečné,"

,, To je útecha," vzdychnem , lebo ma napne.

,, Náhodou je to dobré , na človeka bez jednej nohy," uškrnie sa Augustus.

,, Gus spomaľ," zvážnie Aimee, ,, sa na ňu pozri," ukáže na mňa. Som celá bledá a hoci sedím , je mi zle. A nechcem sa dovracať v cudzom aute. To by bol prúser.

,, Sorry," povie Gus a pribrzdí , našťastie opatrne , čiže ma nehodí dopredu.

Nadýchnem sa. ,, Už sme skoro tam , neboj," upokojí ma Aimee. Našťastie ma pravdu. Augustus prejde ešte jeden blok a zabrzdí pred veľkým žltým domom.

,, Vystupovať dámy," zasmeje sa Augustus. Ja vystúpim , nie príliš rýchlo , ale potrebujem sa dostať na vzduch. Opriem sa o kapotu auta a z hlboka dýcham. Augustus vyloží vozík na ktorý položí svoju sestru.

Potom prejde ku mne: ,, Pohode?" spýta sa.

,, Hej," prikývnem a ani si neuvedomím , chytím ho za rameno , aby som nadobudla rovnováhu.

,, Poď," povie mi a pomôže mi udržať sa na nohách. Aimee sama prerúčkuje do domu. Sama dokonca otvorí dvere hoci kľučka je o pol metra vyššie.

,, Sme domá!" zvreskne na celý dom.

Všímam si ich dom. Na stenách visia rôzne citáty. ,, To si nevšímaj," poradí mi Augustus no napriek tomu si ich začnem čítať.

Bez bolesti by sme nevedeli čo je to radosť.

Ten sa mi páči. A je pravdivý. Aimee prerúčkuje do kychyne. ,, Čaute," pozdravia sa ich deti. ,, Dobrý deň," slušne poviem a vtedy sa Augustova , očividne mama, otočí.

,, Mama toto je PrimRose Lancasterová,"

,, Stačí Prim," poviem. ,, Veľmi ma teší Prim," usmeje sa na mňa pani Watersová a potrasie mi rukou a pán Waters to isté.

,, Kde ste sa spoznali?" spýta sa jeho mama.

,, V podpornej skupine," povie namiesto neho Aimee.

,, Takže aj ty máš...?" spýta sa pán Waters.

,, Rakovinu?" dokončím za neho , lebo očividne mu to bolo trápne , ,, áno," poviem.

,, Och," hlesne pani Watersová. Je napäté ticho.

,, Ehm..ehm," odkašle si Aimee , ,, Gus , vysvetli prečo Rose prišla," povie konečne. Augustovi asi vtedy tikne. Uznávam v tej chvíli ani mne netiklo čo tam robím.

,, Och ozaj. Chceme si pozrieť film V ako Vendeta," povie , ,, čiže pôjdeme do suterénu,"

,, Dobre," súhlasí pán Waters , ,, ale najskôr pomôž svojej sestre do izby," povie.

,, Jasné," súhlasí , vezme rúčky vozíka a tlačí ho preč. Nasledujem ich. Vysvitne , že ideme na druhý koniec chodby. Otvorí jej dvere a nechá ju samú. Mňa vedie dolu schodmi. Dovolí mi , aby som ho držala za rameno , lebo sa mi stále krúti hlava.

Zídeme dole. V suteréne má izbu. Wau.

Je priestranná , má v nej postel , poličky , skriňu aj telku. 

 Augustus mi pomôže sadnúť si na posteľ.

,, Je Ti lepšie?" kľakne si ku mne Augustus.

,, Hej. Vravím Ti , že je to len nevýhoda mojej choroby," krútim hlavou.

,, Veríš , že ju prekonáš?" spýta sa.

,, Nedá sa to. Rakovina môjho mozgu sa síce nerozširuje , ale usídlila sa natvrdo. Doktori vravia , že som výnimočný prípad," poviem.

,, Držíš sa statočne," uzná.

,, Ďakujem," pousmejem sa, ,, ale... poďme si pozrieť ten film. Neriešme moju chorobu. Na to sú návštevy lekára,"

Na jeho tvári sa opäť zjaví slávny Watersovský úškrn. Vstane.

,, Tak poďme," podá mi ruku , ja ju vďačne príjmem a postavím sa. Urobím to však nemotorne , čiže sa zakimácam. Augustus ma pridrží okolo pása a ja mám ruky položené na jeho hrudi. Počujem zrýchlený tlkot jeho srdca.

Dívame sa do očí. Ja do jeho hnedých a on do mojich šedých. Nudných šedých očí.

,, Pohode?" spýta sa. Už koľkokrát sa to pýtal?

,, Áno,"

Augustus zdvihne ruku a moje neposedné vlasy mi odhrnie za ucho. Pocítim v bruchu motýliky. Čo to zase stváram? Nemôžem robiť takéto veci. Nemôžem... nikdy neviem či sa dožijem rána.

V mojich očiach sa zastrú obavy , ktoré Augustus zbadá. ,, Tak poď," spolu sa pustíme a ideme sa pozrieť na film.