Dream.

1. kapitola

„Ak o tom viete snívať, dokážete to robiť."
    - Walt Disney

Tak ako každý deň Isabelle sledovala hodinu o kráľovstvách potichu a znudene.
„Snové kráľovstvo je kráľovstvo zlúčené s ľudským svetom. Za každý kontinent zodpovedá jedna kráľovna a jedna princezná. Za Európu ste to vy, Isabelle a jej veličenstvo, kráľovná Felicité. Za Afriku princezná Lulu a jej veličenstvo, kráľovná Ebikare. Za Áziu to je princezná Kálí a jej veličenstvo kráľovná Ami. Za Ameriku to je princezná Mia a jej veličenstvo kráľovná Samantha. Za Austráliu to je princezná Valentina a jej veličenstvo kráľovná Julieta." ako každý deň Isabellin učiteľ Herold vysvetľoval to isté „Tieto kráľovstvá si navzájom pomáhajú a žijú v harmónií."
„Ale to viem, Herold, hovoríte to každú hodinu a dokonca ich všetky poznám." namietala Isabelle a pohodila pri tom hnedými dlhými vlasmi
„Viem, nebaví vás to," povzdychol Herold a zvraštil šedivé obočie „ale ani mňa to nebaví."
Isabelle prekvapene zdvihla obočie. Herold-ten storočný šedivý muž nikdy neprejavuje akékoľvek emócie ani nehovorí nič iné okrem toho čo má.
„Á naša hodina už skončila." prezrel si Herold vreckové hodinky, ktoré mal vo veste „Kam vás mám teraz zaviesť, princezná?"
„Ostávam tu v knižnici mám literatúru smrteľníkov." usmiala sa Isabelle
Nikdy nepochopila prečo obyčajných ľudí volajú smrteľníci lebo oni vo svete snov zomierajú rovnako ako obyčajný ľudia. Isabelle zobrala ceruzku a papier a začala kresliť chlapca. Nepoznala ho osobne no dávala mu sny. Volá sa James Walker a žije na predmestí Londýna vo veľkom rodinnom dome. Má oči farby ľadu no pohrávajú v nich iskričky a vlasy priam biele. Vysoké lícne kosti, že človek sa bojí, že sa poreže. Jednoducho vyzerá ako dokonalá socha veľmi šikovného tesára.
„Princezná?" dobehla do knižnice Agnes- kráľovnina slúžka a Isabelle rýchlo schovala svoju kresbu. Predsa je zakázané aby sa snová princezná zamilovala do smrteľníka
„Áno, Agnes?" oslnivo sa usmiala
„Slečna Gabriela si vás žiada do dámskeho salóna." oznámila Agnes „odvediem vás tam."
Isabelle prikývla a svoju kresbu veľmi nenápadne schovala do Rómea a Júlie od Williama Shakespeara. Spolu s Agnes prešla do dámskeho salóna na prízemí kde ju čakala Gabriela. Gabriela bola veľký fanúšik smrteľníckej literatúry.
„Ďakujem že si ju priviedla Agnes," poďakovala sa Gabriela „Už môžeš ísť."
Agnes poslušne odišla preč.
„Ako sa máš Isabelle?" s úsmevom sa spýtala
„Strašne po hodine s Heroldom." Isabelle vypleštila svoje hnedé oči
„Nečudujem sa ti," Gabriela chápavo prikývla „už len ten jeho pohľad je divný."
Gabriela je ako Isabellina staršia sestra. Na hrade sú ona a Susan-jej slúžka jej najlepšie priateľky.
„Ako ty a Thomas?" vyzvedala Isabelle
„Už spolu bývame." pri jeho mene jej zasvietili oči. Isabelle dúfala, že aj ona jedného dňa nájde lásku rovnako ako Gabriela
„Vážne?"
„Vážne." Gabriela prikývla
„To je úžasné." Isabelle sa tešila s ňou
Hodina s Gabrielou ubehla rýchlo ako voda. Isabelle si ani neuvedomila, že už ju čakajú povinnosti.
„Princezná, kde ste toľko?" pohoršene vbehla do salóna Agnes
„Písala som s ňou test." zaklamala Gabriela a otočila sa na Isabelle „Dopíšeš ho zajtra."
Gabriela zobrala Isabelle papier na ktorom hrali obesenca a založila si ho do knihy.
„Tak vidíme sa zajtra." rozlúčila sa Gabriela
„Ahoj." zamávala jej Isabelle a šla za Agnes, ktorá už nedočkavo stála vo dverách
Spoločne prešli hore až do Isabelliných komnát, kde bola aj Snová miestnosť.